Naamán, veliteľ vojska sýrskeho kráľa, bol zaslúžilým a váženým mužom u svojho pána… Ten muž, udatný hrdina, bol však malomocný. Raz vyrazili sýrske prepadové skupiny a v Izraeli zajali dievčatko. To slúžilo Naamánovej žene. Druhá kniha kráľov 5,1.2

Sýrčania stále prepadávali izraelské hranice a drancovali krajinu. Pri jednom z takých útokov uniesli dievča, ktoré potom v zajatí slúžilo u Naamánovej manželky… V pohanskej domácnosti sa v dievčati prebudil súcit s chorým pánom a pri spomienke na to, ako Elízeus zázračne uzdravuje, povedalo svojej panej: „Ach, keby môj pán bol u proroka, ktorý je v Samárii, ten by ho zbavil jeho malomocenstva“ (2Kráľ 5,2.3). Dievča vedelo, že Elízeus je obdarený mocou z neba, a verilo, že táto moc by mohla Naamána uzdraviť.
Správanie tejto mladej otrokyne a jej služba v tomto pohanskom dome svedčí o vplyve dobrej rodinnej výchovy už v útlom detstve. Starosť o výchovu detí je tou najdôležitejšou úlohou, aká je rodičom zverená. Rodičia utvárajú návyky a povahu svojich ratolestí. Ich príklad je poučný a veľkou mierou rozhoduje o budúcnosti detí…
Tým, že dieťa učia, aby ich milovalo, aby im dôverovalo a poslúchalo ich, zároveň ho učia milovať nebeského Otca, dôverovať mu a poslúchať ho. Takto vychovávané dieťa je pre rodičov tým najväčším a najtrvalejším bohatstvom… (PK 244.245; PK 132)

Láskavý Pane, byť „kresťanom“ doma je najťažšie, a pritom najdôležitejšie. Pomôž nám, lebo bez Teba to nedokážeme.