Lebo odteraz sa päť ľudí v jednom dome rozdelí: traja proti dvom a dvaja proti trom. Rozdelia sa otec proti synovi a syn proti otcovi, matka proti dcére a dcéra proti matke, svokra proti neveste a nevesta proti svokre.

Lukáš 12,52.53

Dnešný biblický text je často chápaný nesprávne. Neraz som počul výčitku, že Ježiš rozdeľuje rodiny. Je to pravda? Môžeme skutočne viniť kresťanstvo z úpadku rodiny v spoločnosti?

Nemyslím si. Kto pozná Bibliu a Ježišovo učenie, niečo také si nemyslí. Biblia obsahuje veľa rád pre rodičov i deti. Môžeme sa v nej dočítať, čo robiť, keď príde kríza. Jasne hovorí, že rozvod nie je najlepším riešením.

Ježiš kladie veľký dôraz na odpustenie. Raz sa ho Peter spýtal, či stačí odpustiť svojmu blížnemu sedemkrát denne. Ježiš odpovedal: „Hovorím ti, nie sedem ráz, ale až sedemdesiatkrát sedem.“ (Mt 18,22) Apoštol Pavol neskôr dodáva: „Hnevajte sa, ale nehrešte. Slnko nech nezapadá nad vaším hnevom.“ (Ef 4,26) Kresťan teda nemá byť tým, kto rozbíja rodiny.

Stáva sa však, že našim blízkym môže naša viera vadiť natoľko, že sa postavia proti nám. Ježiš na to vopred upozorňuje. Máme s tým počítať a nehnevať sa na nich. Väčšinou to nemyslia zle. Len sa o nás boja. Boja sa, že nás stratia pre našu vieru.

Ak je príčinou tohto „rozdelenia“ obava o náš vzťah, zvyčajne sa po čase vytratí. Naši blízki spoznajú, že ich vďaka viere milujeme viac ako predtým. Pravá viera v Ježiša totiž učí milovať.