Keď vošiel do Kafarnauma, prišiel k nemu stotník a prosil ho: Pane, môj sluha leží doma ochrnutý a hrozne sa trápi. Ježiš mu odpovedal: Prídem a uzdravím ho. Stotník mu na to povedal: Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. Ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. Veď aj ja som podriadený človek a mne sú zasa podriadení vojaci. Keď poviem jednému: Choď!, tak ide, a druhému: Poď!, tak príde, a svojmu sluhovi: Urob to!, tak to urobí. Keď to Ježiš počul, začudoval sa a povedal tým, čo išli za ním: Amen, hovorím vám, že u nikoho v Izraeli som nenašiel takú veľkú vieru. Mat 8,5-10

Patrím ku generácii mužov, ktorí pred nežnou revolúciou museli brániť socializmus so zbraňou v ruke. Na dôstojníkov sme mali rôzne prezývky, väčšinou dosť hanlivé. Najčastejšie sme im hovorili „gumy“, pretože väčšina z nich mala z neustáleho štúdia marxizmu-leninizmu „vygumovanú hlavu“, takže sa s nimi nedalo rozumne rozprávať.
So svojím veliteľom som mal neustále problémy. Všetko mu na mne prekážalo. Bol som starší, mal som lepšie vzdelanie, medzi vojakmi som mal, na rozdiel od neho, prirodzenú autoritu. Po celý čas mojej služby sa ma snažil dostať do väzenia. Preto, keď som čítal o stretnutí Ježiša s dôstojníkom rímskej armády, nemohol som to pochopiť.
„Keď vošiel do Kafarnaumu, prišiel k nemu stotník a prosil ho: Pane, môj sluha leží doma ochrnutý a hrozne sa trápi. Ježiš mu povedal: Prídem a uzdravím ho. Stotník mu na to povedal: Pane, nie som hoden, aby si vošiel pod moju strechu. Ale povedz iba slovo a môj sluha ozdravie. Veď aj ja som podriadený človek a mne sú zasa podriadení vojaci. Keď poviem jednému: Choď, tak ide, a druhému: Poď, tak príde, a svojmu sluhovi: Urob to!, tak to urobí. Keď to Ježiš počul, začudoval sa a povedal tým, čo išli za ním: Amen, hovorím vám, že u nikoho v Izraeli som nenašiel takú veľkú vieru.“(Mat 8,5-10) Po mojej skúsenosti z vojny ma na tomto príbehu fascinuje stotníkov záujem o sluhu. Pre jeho vyliečenie je ochotný ísť za cudzím liečiteľom, osloviť ho ako svojho nadriadeného a prosiť ho o pomoc. Stotník dokázal, že aj sluha je pre neho priateľom.
Ale je tu ešte niečo, čo ma v mladosti udivilo. Stotník nebol žiadna „guma“. Nebol zaslepený nejakou ideológiou. Bol schopný logicky uvažovať a urobiť závery, ktorými zahanbil aj tých najchytrejších a najsvätejších Židov. Preto prichádza za Ježišom a prosí ho, aby vrátil zdravie sluhovi, na ktorom mu tak veľmi záležalo.
Ježiš mu sľubuje, že príde do jeho domu. V tej chvíli sa prejaví stotníkova priamočiara viera. Je vojak a Ježiša vníma ako svojho Pána, ktorého rozkazy chce rešpektovať. Na rozdiel od Židov verí, že Ježiš má najvyššie postavenie a môže rozkazovať nielen ľuďom, ale dokonca aj chorobe. Verí, že Ježišovo slovo má rovnakú moc, ako malo pri stvorení sveta.
Keď Ježiš počuje slová tohto muža, vysloví šokujúci výrok: „Amen, hovorím vám, že u nikoho v Izraeli som nenašiel takú veľkú vieru.“ Tento človek mal vieru, vďaka ktorej mohol Ježiš uzdraviť jeho sluhu bez toho, že by sa s ním stretol.
Zaujímalo by ma, aké bolo stretnutie stotníka a jeho uzdraveného sluhu. O čom sa rozprávali? Som presvedčený, že spoločne chválili Boha a oslavovali moc Božieho Syna.

Pane, ďakujem Ti za tento príbeh. Dáva mi odvahu veriť, že si stále Pánom, ktorého poslúchajú aj choroby. Ak je to Tvoja vôľa, vráť zdravie ľuďom, za ktorých sa modlia ich priatelia.