Keď raz Ježiš kráčal popri Galilejskom mori, videl dvoch bratov, Šimona, ktorý sa volá Peter, a jeho brata Ondreja, ako spúšťajú sieť do mora; boli totiž rybármi. I povedal im: „Poďte za mnou a urobím z vás rybárov ľudí.“ Oni hneď zanechali siete a išli za ním. Matúš 4,18–20

Šimon, Peter a Ondrej okamžite zareagovali na Ježišovo slovo i pozvanie a išli za ním. Neboli na jeho konferencii ani kázaní, ani na prednáške či duchovných cvičeniach. Ježiš ich zavolal uprostred ich každodennej práce. Zanechali siete a išli za ním. Ich postoj je pre mňa veľkým povzbudením. Dokážem prežívať svoj každodenný život tak, že budem „naladený“ na Ježišove výzvy, jeho hlas, jeho blízkosť? To predpokladá, že sa budem usilovať „naladiť“ na Božiu frekvenciu a nielen na tú svoju, ktorá ma robí zahľadeným do seba, do svojich pocitov, potrieb, túžob a potom sa stáva, že nezachytím Ježišov hlas. Nepočujem jeho volanie, jeho výzvy vstať zo svojho trónu sebectva a zachytiť jeho tichý hlas, ktorý mi hovorí: Poď za mnou! Odpoviem na jeho volanie jednoznačne ako Peter a Ondrej? Vnímam, ako ku mne Boh hovorí v mojich každodenných povinnostiach a situáciách? Cez koho ma volá? Som ochotný vyjsť zo svojej komfortnej zóny? Ondrej a Peter ihneď zanechali svoje siete i loďku a išli za Ježišom do neznáma.
Čo by som mal zanechať v tejto chvíli, aby som „potvrdil“ svoje rozhodnutie ísť za Ježišom? Čo som ochotný obetovať pre svojho Boha?
„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení, a ja vás posilním. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom; a nájdete odpočinok pre svoju dušu.“ (Matúš 11,28.29)