Keď sa chystáte na modlitbu, odpúšťajte všetko, čo proti niekomu máte, aby aj vám váš Otec na nebesiach odpustil vaše previnenia. Marek 11,25

V dnešnom texte môžeme objaviť jednoduchý, ale zároveň klamný vzorec správania. Odpustím a je mi odpustené. Niečo za niečo. Boh ako automat na odpustenie. To je strašná predstava. Predchádzajúce verše hovoria o viere. Ježiš tu dáva odpustenie do kontextu s vierou. Odpustenie teda môžeme vnímať ako súčasť Božieho vzťahu s človekom.
Jedna z mnohých definícií odpustenia hovorí: „Odpustenie je zvláštny prípad milosrdenstva smerujúceho k zraňujúcej osobe.“ (Enright, Freedman & Rique,
1998, s. 47–48) Boh je zraňovaný človekom. Zraňovanie nám ide akosi samo. Naopak odpustenie je niečo, čo sami vo svojej sile nezvládneme. Potrebujeme vierou prijímať Božie odpustenie, aby sme sami dokázali odpúšťať. A tým, že sa učíme odpúšťať, prijímame zároveň Božie odpustenie, ktoré bolo ponúknuté každému človeku na Golgote.
Apoštol Pavol to pekne vyjadruje v Liste Kolosanom 3,13: „..navzájom sa znášajte a odpúšťajte si, najmä ak by mal niekto niečo proti niekomu. Ako Pán odpustil vám, tak aj vy odpúšťajte druhým!“

Dobrý Bože, ďakujem Ti za úžasný dar odpustenia, vďaka ktorému môžem získavať silu odpúšťať svojim blížnym.

Daniel Dobeš