Švagriná Rút. Orpa zostala v Moábe, keď sa jej svokra (Noémi) vrátila s Rút do svojej krajiny.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: Rút 1,1–18

Často sa stáva, že ľudia s rovnakým pôvodom a zázemím sa rozhodujú úplne inak. Tak to bolo aj v prípade Rút a Orpy. Tieto dve moábske ženy sa vydali za synov Noémi a Elimelecha. Po približne desaťročnom manželstve stratili svojich manželov. Obe mali možnosť zoznámiť sa s Bohom svojich manželov a svokrovcov. Ich cesty sa však rozišli, keď po skončení hladu Noémi vyhlásila, že sa chce vrátiť do svojej krajiny. Rút sa rozhodla ísť s ňou. Povedala jej: „Tvoj ľud bude mojím ľudom a tvoj Boh bude mojím Bohom.“ (Rút 1,16) Orpa zareagovala inak. „Pobozkala svokru a vrátila sa.“ (verš 14) Radšej chcela zostať medzi svojimi a uctievať moábskych bohov.

Noémi sa musela zmieriť s tým, ako sa Orpa rozhodla. Urobila, čo mohla, aby svojim nevestám povedala o pravom Bohu. Rút sa rozhodla, že chce slúžiť Bohu, ktorého spoznala, zatiaľ čo Orpa sa rozhodla inak. To, čo zažila Noémi, zažívajú mnohí rodičia a svokrovci. Robia, čo môžu, aby svoje deti a manželských partnerov viedli cestou viery, ale konečná voľba nie je na nich. Vidíme to aj počas evanjelizačných kampaní. Niektorí reagujú ako Rút, iní ako Orpa. Pre Noémi to muselo byť ťažké, keď videla, ako Orpa odchádza. Boh videl do jej srdca a vie, čo ju viedlo k tomuto rozhodnutiu. On rozhodne o jej konečnom údele, nie my. Zbytočne o tom budeme špekulovať.

Pane, prosím Ťa, pomôž mi nikdy nestratiť odhodlanie nasledovať Ťa.