Ukáž mi, Pane, svoju cestu a budem kráčať v tvojej pravde. Daj, aby moje srdce bolo prosté a malo bázeň pred tvojím menom. Žalmy 86,11

Kresťanstvo znamená dôverovať Kristovi, nie sebe! Väčšina ľudí sa snaží nájsť a potešiť Boha vlastným úsilím. Ale skutočná dôvera sa vo všetkom úplne spolieha na Boha. Niektorí ľudia hovoria: „Naozaj chcem slúžiť Ježišovi, ale nedokážem prísť na to, čo je Božia vôľa v mojom živote, čo mám vlastne robiť.“ A to je problém. Nemal by som sa zamerať na zisťovanie…! Všetko, čo mám urobiť, je zostať odovzdaný Ježišovi a dovoliť mu, aby ma viedol vo všetkom, čo robím a kam idem. Väčšina ľudí nikdy nespozná Boží plán pre svoj život, pretože sa jednoducho nevedia vzdať svojich plánov. Sú takí zaneprázdnení robením všetkého, čo sami chcú, že nemajú čas sa zastaviť, aby sa spýtali: „Pane, čo chceš, aby som spravil a kde ma chceš mať teraz? Keď dovolíme Bohu, aby nás vytlačil z našej zóny pohodlia, potom začíname dôverovať Ježišovi! Na tejto ceste životom niet lepšieho rozhodnutia, ako sa pevne držať Božej ruky a do každej situácie vstupovať s Ním. Preto len králi, ľudia s pásomnicou a kresťania si môžu hovoriť MY.
„…a ušami počuješ spoza seba slová: ,Toto je cesta, kráčajte po nej!‘ – či už sa odchýlite napravo, či naľavo.“ (Izaiáš 30,21)