Otrok, ktorý sa po úteku od svojho pána stretol s Pavlom.

Chcete vedieť viac? Prečítajte si: Kolosanom 4,9; Filemonovi 10–20

V novozmluvnej dobe bolo otroctvo bežným javom. Onezimus je jedným z mála otrokov, ktorých poznáme podľa mena. Patril Filemonovi, kresťanovi, ktorý žil pravdepodobne v Kolosách. Onezimus utiekol a nejaký čas sa zdržiaval na mieste, kde bol väznený Pavol. Nevieme, kde to bolo, pretože Pavol bol počas svojho pôsobenia väznený na rôznych miestach. Pavol Onezima dobre poznal. Keď píše Filemonovi zo svojej väzenskej cely, hovorí o Onezimovi ako o svojom „synovi“. (Flm 10) Pavlovi šlo v tomto liste hlavne o to, aby Filemon ako otrokár prijal Onezima po jeho návrate ako „milovaného brata“ (verš 16) a nerobil mu veľké problémy.

Nám je ťažké predstaviť si Onezimovu situáciu. Stal sa kresťanom. Na krátky čas okúsil slobodu. Teraz ho apoštol vyzval, aby sa vrátil k svojmu pánovi a „bratovi“ v Kristovi, ale stále aj svojmu majiteľovi. O vzťahu medzi Filemonom a Onezimom od tohto momentu môžeme len špekulovať. Dúfame, že Pavlova intervencia naozaj prispela k tomu, že medzi nimi už nebol len vzťah pán – otrok, ale aj bratské puto.

Aj dnes sa môžu rozdiely vo vzťahoch prelínať rôznym, neraz nie jednoduchým spôsobom. Majiteľom domu, ktorý si prenajímate, je iný kresťan. Ďalší kresťan môže viesť firmu, ktorá konkuruje vašej. Človek, ktorý je v práci vaším šéfom, možno sedí na bohoslužbe vedľa vás. Spojiť „bratské“ a „sesterské“ vzťahy s inými vzťahovými aspektmi môže predstavovať určitú výzvu. Musíme však nájsť spôsob, ako spolu vychádzať, pretože sme predovšetkým bratia a sestry v Kristovi.

Pane, ďakujeme Ti, že si Otcom nás všetkých. Pomôž nám, aby sme si uvedomovali, čo znamená byť „bratom“ alebo „sestrou“ našich spoluveriacich.