Našiel ho v pustej krajine, v púšti, kde pustota zavýja. Úzkostlivo sa oňho staral, chránil ho ako zrenicu oka. Ako orol bdie nad svojím hniezdom a nad mláďaťom sa vznáša, rozprestrie krídla, zachytí ho a nesie na perutiach. 5. Mojžišova 32,10.11

Boh neopúšťa ľudí; skôr sú to ľudia, ktorí opúšťajú Boha! On je vždy pripravený pomôcť nám, ale nasilu sa do našich životov nebude tlačiť. Musíme ho pozvať. Chce vziať naše bremená a uľahčiť nám ich. Túži nás zdvihnúť z temnej jamy beznádeje a naplniť naše srdce radosťou. Na rozdiel od toho, o čom nás presviedča diabol, nie je to nahnevaný, prísny Boh, ktorý čaká s dychtivou túžbou, aby na nás vylial svoj hnev a zúrivosť v okamihu, keď padneme. Nie, vôbec nie! Je to milujúci Boh, ktorý trpezlivo čaká, až k nemu prídeme. Aj keď sme tvrdohlaví, sebeckí a pošpinení hriechom… Ježiš nás miluje. V skutočnosti nás tak veľmi miluje, že zomrel na kríži, aby sme s ním mohli mať večný život! Boh sa nás nikdy nevzdáva, pretože verí… a stále stojí o našu záchranu.
„Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinúť. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie pre svoje duše. Veď moje jarmo je príjemné a bremeno ľahké.“ (Matúš 11,28–30 )
„Všetci, ktorých mi dáva Otec, prídu ku mne, a toho, kto prichádza ku mne, neodoženiem.“ (Ján 6,37 )