Veď ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh skrze Ježiša privedie spolu s ním aj tých, čo zosnuli. 1. Tesaloničanom 4,14

V 1. liste Tesaloničanom, najstaršej knihe Novej zmluvy, vidíme živú vieru v Ježišov blízky príchod. Táto radostná viera však bola v tesalonickom zbore zakalená otázkou, čo bude s kresťanmi, ktorí už zomreli. Tesaloničania spolu s ostatnými veriacimi očakávali, že uvidia Ježišov druhý príchod. Náhle však niektorí z nich zomreli. Pavol ich upozorňuje, že kým dôjde k „uchváteniu (veriacich) v oblakoch hore“ (4,17), dôjde k zmŕtvychvstaniu, aby Ježišov návrat mohli vidieť aj zosnulí.
Kresťan sa vo svojom živote i smrti stotožňuje s Kristom, preto tiež verí, že rovnako ako Kristus bude na konci vekov vzkriesený. Keďže vzkriesenie je udalosťou eschatologickou (v poňatí farizejského židovstva i kresťanstva), Ježišovo vzkriesenie je znamením, že už prišla „posledná doba“ – Ježiš teda príde čoskoro.
Pavol ani Tesaloničania však Ježišov príchod nezažili rovnako ako ďalšie generácie kresťanov. Prežila snáď prvotná cirkev „veľké sklamanie“, že Kristus neprišiel, tak ako mileritské hnutie? K ničomu takému nedošlo, aspoň nie vo veľkej miere. Nezáleží až tak na tom, kedy príde Ježiš druhýkrát, ale že príde. A ak stotožníme svoj život so zmŕtvychvstalým, budeme tiež s ním vzkriesení do nového života.

Ďakujeme Ti, Ježišu, za dar večného života a prosíme Ťa, aby si nás už dnes prebudil k novému životu z viery a z Ducha.

Jiří Koun