On to počul a povedal: „Lekára nepotrebujú zdraví, ale chorí. Choďte a naučte sa, čo to znamená: Milosrdenstvo chcem, a nie obetu. Neprišiel som volať spravodlivých, ale hriešnikov.“ Matúš 9,12.13

Pomocou príslovia v prvej vete, ktorá je metaforou duchovnej potreby, upozorňuje Ježiš na všeobecnú pravdu známu už v antike: „Nie je zvykom doktorov, aby trávili čas medzi ľuďmi, ktorí sú zdraví, ale tam, kde sú chorí“ (Pausanius). Filozof Diogenes cituje výrok, že tak ako doktor musí ísť medzi chorých, tak musí ísť mudrc medzi bláznov. Rabínskou polemickou formulou „choďte a učte sa“ Ježiš odmietne názor protivníkov a upozorní ich na výrok Písma, ku ktorému oponenti neprihliadli:
„Milosrdenstvo chcem, nie obeť.“ Odkazom na knihu Ozeáša 6,6 mali oponenti pochopiť, s čím majú ľudia náboženský problém. Tento typ ľudí je viazaný na obrady, skutky, formu. Pravý obsah, ktorým je poznanie Božieho charakteru, ten im uniká. Ježišom vyrieknutá sentencia (všeobecne platnej pravdy) sa stane rozsudkom nad nimi, resp. každým, kto pôjde cestou formy a bude mu chýbať skutočný obsah. Taký sa bude podobať obieleným hrobkám, zvonku skvostné, zvnútra plné mŕtvolného pachu.

Pane, základ skutočného náboženstva je poznanie a vzťah s Tebou. Odvráť nás, prosím, od falošných náhrad a foriem.

Jozef Kučera