A že mŕtvi naozaj vstanú, naznačil aj Mojžiš pri kre, keď Pána nazýva Boh Abraháma, Boh Izáka a Boh Jákoba. Veď on nie je Bohom mŕtvych, ale živých, lebo pre neho všetci žijú.

Lukáš 20,37.38

Ježiš odhalí saducejom, že presne vie, o čo im ide. Vôbec sa nezaujímajú o to, ako to bude jedného dňa v nebi s manželstvom a rodinou. Pochybujú, že môže byť vzkriesenie a večný život v Božom kráľovstve. Neveria tomu, čo im hovorí Stvoriteľ v Písme.

Títo Židia spochybňovali pravdivosť Písma. Spochybňovali Božie slovo, pretože vzkriesenie a nekonečný život v radosti považovali za úplný nezmysel. Všetko predsa umiera a rozpadá sa na prach. Ako môže dať Boh človeku nový život?

Zabúdajú na moc Stvoriteľovho slova. Neuverili tomu, čo čítali na začiatku Biblie: „Boh povedal: ‚Nech je svetlo!‘ A bolo svetlo.“ (Gn 1,3) Posolstvo o stvorení sa pre nich stalo legendou, ktorú nemožno brať vážne.

Ježiš dáva saducejom a všetkým, ktorí pochybujú o večnom živote, jasne najavo, že Boh nie je Bohom mŕtvych. Slovo Stvoriteľa má stále rovnakú moc. Blíži sa chvíľa, keď sa Ježiš vráti na našu zem. Vtedy zaznie jeho hlas a on povolá k novému životu tých, ktorí mu uverili. Povolá ich k večnému životu bez konca. K životu bez hriechu a zla, bez bolesti a hádok, bez chorôb a smrti. To je jeho ponuka pre každého, kto mu dôveruje, pretože vo svojom živote zakúsil moc jeho slova – slova, ktoré vracia život.

Boh je Bohom živých. To platí aj pre všetkých mŕtvych, ktorí zomreli vo viere, že raz môžu byť vzkriesení.

To je úžasná a radostná správa.