Keď sa zástup vzdialil, Ježiš vošiel dnu, chytil dievča za ruku a ono vstalo. Mat 9,25

Boli ste niekedy svedkami zázraku alebo príhody, ktorá sa vymykala normálnemu mysleniu? Videli ste napríklad záchranárov, ako zo zdemolovaného auta, ktoré vyzeralo ako stlačená plechovka, vytiahli vodiča bez jediného škrabanca? Pred niekoľkými rokmi mal môj kamarát autonehodu. V rýchlosti približne 200 km/h vyletel z diaľnice. Nasledovali kotrmelce, počas ktorých z auta vypadla jeho nepripútaná manželka. Záchranári, ktorí práve išli okolo, chceli volať pohrebnú službu. Neverili, že v tej „plechovke“ niekto prežil. Kamaráta vystrihali z auta až privolaní hasiči. Kým stratil vedomie, stihol ich upozorniť, že niekde v okolí by mala byť jeho manželka.
Keď som ho navštívil v nemocnici, ďakoval Bohu, že obaja prežili. Priebeh celej nehody mi detailne opisoval asi pol hodiny. Viete si predstaviť, ako by túto autonehodu so šťastným koncom spracoval Alois Jirásek? Možno by napísal román, ktorý by mal štyristo strán.
Z tohto pohľadu ma prekvapuje Matúšova stručnosť. Jeho priatelia, Peter, Jakub a Ján, sa stanú očitými svedkami vzkriesenia mŕtvej dievčiny. Určite mu všetko podrobne vyrozprávali. Iní by na Matúšovom mieste napísali aspoň niekoľko strán, no jemu stačí jedna veta: „Keď sa zástup vzdialil, Ježiš vošiel dnu, chytil dievča za ruku a ono vstalo.“ (Mat 9,25) Matúšova stručnosť neznižuje veľkosť Ježišovho mocného činu. Skôr mu dodáva božskú moc a autoritu.
Marek je zhovorčivejší: „Chytil dieťa za ruku a povedal mu: Talitha kum! Čo v preklade znamená: Dievča, hovorím ti, vstaň! Dievča hneď vstalo a začalo chodiť. Malo totiž dvanásť rokov. Vtedy sa všetkých zmocnil ohromný úžas. Ježiš im dôrazne kládol na srdce, že sa to nikto nesmie dozvedieť a povedal im, aby dali dievčaťu jesť.“ (Mar 5,41-43) Zdá sa to také jednoduché. Ježiš sa mŕtvemu dievčaťu prihovorí a ono sa postaví zdravé, akoby sa nič nestalo. Rodičom, ktorí sa z toho nevedia spamätať, pripomenie, že je hladné a potrebuje sa najesť. Ježišovo slovo má rovnakú moc ako na počiatku dejín nášho sveta. Aj vtedy povedal slovo a zem sa naplnila životom. Tak nám to zaznamenal Mojžiš. Božie slovo má moc vrátiť do života aj tých, ktorí zomreli.
Na začiatku je viera zúfalého otca. Jairos je otec, ktorý sa nevzdáva, ani keď jeho dcéra zomiera. Vyberie sa za Ježišom a poprosí ho, aby jeho dieťa prebudil k životu. Ide žiadať o niečo, čo dovtedy Ježiš neurobil. Pre Jaira nie je viera náplňou sviatočných dní. On vierou žije. Stále – keď sa všetko darí, aj keď jeho dcéra zomiera.
Vďaka jeho viere môže Ježiš urobiť rovnaký zázrak, aký urobí pri svojom druhom príchode: „Nečudujte sa, že prichádza hodina, keď všetci v hroboch počujú jeho hlas a tí, čo robili dobre, budú vzkriesení pre život, kým tí, čo páchali zlo, budú vzkriesení na odsúdenie.“ (Ján 5,27.28)

Pane, ďakujem, že vždy odpovedáš na vieru ľudí. Ďakujem, že vďaka viere raz vzkriesiš všetkých, ktorí s touto vierou zomreli. Chcem byť medzi nimi. Prosím, uč ma takej viere.