Nakloň moje srdce k tvojim rozhodnutiam, nie k ziskuchtivosti. Odvráť moje oči, aby nehľadeli na márnosť, obživ ma na svojej ceste. (Žalm 119,36.37)

Žalm 119 je plný zaujímavých námetov na premýšľanie. Autor sa stále drží základnej myšlienky – túžby po poznaní Božej vôle a radosti z toho, že sa mu postupne darí odhaľovať krásu Božieho zákona.
Žijeme v období, keď sa všetko prepočítava na peniaze. Rodí sa stále menej detí. Prečo? Vyhovárame sa na to, že by sme ich nedokázali uživiť. Z vlastnej skúsenosti však musím povedať, že za tým je skôr strach z toho, ako veľmi by sa mi znížila životná úroveň.
Snažíme sa zarobiť čo najviac peňazí, pretože si myslíme, že platí priama úmera medzi majetkom a šťastím. Už dopredu snívame o tom, čo si kúpime, keď sa nám podarí zbohatnúť. Autor žalmu prosí Boha, aby ho odnaučil „hľadieť na márnosť“.
Možno by sme tu mali pripomenúť známe slová Pána Ježiša, ktorý radí: „Hľadajte však najprv Božie kráľovstvo a jeho spravodlivosť a toto všetko sa vám pridá.“ (Mat 6,33)

Môj Bože, modlím sa dnes spolu so žalmistom: „Splň svojmu sluhovi svoj sľub, čo vedie k bázni pred tebou. Odvráť odo mňa potupu, ktorej sa obávam, lebo tvoje rozhodnutia sú dobré. Po tvojich rozkazoch túžim, obživ ma svojou spravodlivosťou.“ (Žalm 119,38-40)

Vlastimil Fürst