K Ježišovi prišli niektorí farizeji a hovorili mu: „Odíď odtiaľto, lebo Herodes ťa chce zabiť.“ On im povedal: „Choďte a povedzte tej líške: ‚Hľa, vyháňam zlých duchov a uzdravujem dnes i zajtra a tretieho dňa dokončím. Ale dnes, zajtra a pozajtra musím ísť ďalej, lebo nie je možné, aby prorok zahynul mimo Jeruzalema.‘“ Lukáš 13,31.32

Je veľmi povzbudivé, že Ježiš tvárou tvár možnému utrpeniu a prenasledovaniu zo strany Herodesa aj iných zostáva pokojný. Hovorí: „Hľa, vyháňam zlých duchov a uzdravujem dnes i zajtra a tretieho dňa dokončím.“ Prameňom jeho pokoja bolo vedomie, kto je a na čo bol Otcom poslaný. Z Ježišových slov však cítiť isté sklamanie nad mestom, lepšie povedané nad ľuďmi, ktorí tam žili, lebo práve oni odmietli jeho, aj posolstvo od jeho Otca. Ako ho muselo bolieť, že ho odmietol celý Jeruzalem!
Ako je to so mnou? Viem, kto som a aké mám poslanie? Uvedomujem si, že bez Boha nemôžem obstáť v tomto svete? Zaujímam sa o to, kde čerpať silu, aby som denne mohol kráčať ďalej?
Ježiš čerpal silu u Otca. A toto je cesta aj pre mňa. Ak budem žiť vo vedomí, že som Boží vyslanec na tomto svete, ak budem vyhľadávať Božiu blízkosť, Otec ma určite ochráni a povedie cez všetky, aj tie najzložitejšie a zdanlivo neriešiteľné životné situácie. Potom vyhrážky rôznych „Herodesov“ budú viac Otcovým problémom ako mojím. Kiež aj dnes čerpám z Prameňa pokoja.
„Jeruzalem, Jeruzalem, ktorý zabíjaš prorokov a kameňuješ tých, čo boli k tebe poslaní, koľko ráz som chcel zhromaždiť tvoje deti ako sliepka svoje kuriatka pod krídla, a nechceli ste. Hľa, váš dom vám ostáva pustý. A hovorím vám: Už ma neuvidíte, kým nepríde čas, keď budete hovoriť: ‚Požehnaný, ktorý prichádza v mene Pánovom.‘“ (Lukáš 13,33–35)