Potom povie aj tým po ľavici: Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom. Lebo som bol hladný a nedali ste mi jesť, bol som smädný a nedali ste mi piť, prišiel som ako cudzinec a neprichýlili ste ma, bol som nahý a nepriodeli ste ma, bol som chorý a vo väzení a nenavštívili ste ma. Vtedy mu aj oni odpovedia: Pane, kedy sme ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako cudzinca, alebo nahého, alebo chorého, alebo vo väzení a neposlúžili sme ti? Tu im on odpovie: Amen, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste neurobili. A títo pôjdu do večného trápenia, ale spravodliví do večného života. Mat 25,41-46

Boží súd má jednu základnú úlohu – rozdeliť ľudí na dve skupiny: na tých, ktorí budú prežívať večnosť v blízkosti svojho Boha a tých, ktorí ostanú za bránami Božieho kráľovstva.
Prvých Boh pozve k sebe, druhým musí oznámiť smutnú správu. „Potom povie aj tým po ľavici: Odíďte odo mňa, zlorečení, do večného ohňa, ktorý je pripravený diablovi a jeho anjelom. Lebo som bol hladný a nedali ste mi jesť, bol som smädný a nedali ste mi piť, prišiel som ako cudzinec a neprichýlili ste ma, bol som nahý a nepriodeli ste ma, bol som chorý a vo väzení a nenavštívili ste ma. Vtedy mu aj oni odpovedia: Pane, kedy sme ťa videli hladného alebo smädného, alebo ako cudzinca, alebo nahého, alebo chorého, alebo vo väzení a neposlúžili sme ti? Tu im on odpovie: Amen, hovorím vám: Čokoľvek ste neurobili jednému z týchto najmenších, ani mne ste neurobili. A títo pôjdu do večného trápenia, ale spravodliví do večného života.“ (Mat 25,41-46) Tento výrok obsahuje jedno kľúčové slovo – zlorečenstvo (kliatba). Svojím spôsobom je to opak „požehnania“. Kým požehnanie ponúka život v Božej blízkosti, dôsledkom kliatby je odlúčenie od Darcu života. Apoštol Pavol, ktorému veľmi záležalo na spasení Židov, napísal: „Želal by som si totiž byť sám prekliaty a odlúčený od Krista pre mojich bratov, mojich príbuzných podľa tela.“ (Rim 9,3) S výrazom kliatba sa prvýkrát stretávame s raji. Boh stvoril človeka, aby sa staral o planétu Zem a vládol všetkému stvorenstvu. Pretože Adam s Evou viac verili diablovmu našepkávaniu ako Božím radám, právo vlády nad Zemou prevzal satan. Svojím konaním uvalili naši prarodičia kliatbu na celú planétu. Priamo z Božích úst Adam počul: „Pretože si poslúchol hlas svojej ženy a jedol si zo stromu, z ktorého som ti zakázal jesť, nech je pre teba prekliata pôda. S námahou sa z nej budeš živiť po všetky dni svojho života.“ (1Moj 3,17) Dôsledkom diablovej vlády je odlúčenie od Boha. Toto odlúčenie prináša smrť. Keď nie sme v blízkosti Boha, Darcu života, príde okamih, keď vyčerpáme životnú energiu, ktorú sme dostali pri narodení. V raji by sme si ju mohli pravidelne dopĺňať. Ale my nežijeme v raji. Preto jedného dňa zomrieme.
Táto informácia nám pomáha pochopiť, prečo ľudia, ktorí neobstoja na Božom súde, skončia vo večnom ohni. Je to oheň, z ktorého niet vzkriesenia. Ohnivé jazero je symbolom definitívneho konca.
Júda vo svojom liste kresťanom napísal: „Rovnako ako Sodoma a Gomora, a okolité mestá, ktoré sa podobným spôsobom oddali smilstvu a náhlili sa za iným telom, znášajú trest vo večnom ohni a sú výstrahou.“ (Jud 1,7) Podľa Prvej Mojžišovej knihy Boh dal na tieto dve skazené mestá zostúpiť oheň, ktorý ich definitívne zničil. Mestá zhoreli. Napriek tomu o nich Júda píše, že sú príkladom trestu večného ohňa. Tých, ktorí neobstoja na Božom súde, nečakajú večné muky, ale definitívny trest – smrť, z ktorej niet návrat.

Pane, tak ako Ty, ani ja nechcem, aby bol niekto z mojich blízkych prekliaty. Ukáž mi, ako im môžem pomôcť. Chcem byť zdrojom požehnania.