Keď to videl Šimon Peter, padol Ježišovi k nohám a povedal: „Pane, odíď odo mňa, lebo som hriešny človek.“… Ježiš Šimonovi: „Neboj sa, odteraz budeš loviť ľudí.“

Lukáš 5,8.10

Začalo sa to v raji. Diabol v podobe hada povedal našim prarodičom, že Stvoriteľ nie je taký dobrý, ako vyzerá. Eva a Adam tomu uverili. Keď počuli, že Boh prichádza, radšej sa skryli do kríkov, pretože sa báli.

Podobný strach prežíval aj Peter. Uvedomil si, že muž, ktorý práve kázal zástupom z lode, musí byť božského pôvodu. Množstvo rýb ulovených na poludňajšom slnku to jasne dokazovalo.

Ešte pred chvíľou si myslel, že Ježiš je jeden z potulných učiteľov, ktorí vtedy chodili po krajine a vyzývali Židov, aby prehodnotili svoj duchovný život. Keď si uvedomil, že pred ním stojí Mesiáš, dostal strach. Boh predsa hubí hriešnikov!

Ježiš sa k Petrovi sklonil, vzal ho za ruku a pomohol mu vstať. Povedal mu: „Peter, neboj sa! Boh nie je taký, ako vám ho diabol predstavuje. Keď diabol hovorí o pomstychtivej a zlej povahe, nehovorí o Bohu, ale o sebe!“

Každý z nás má svoju vlastnú trinástu komnatu, kde ukrýva to, čo by sa nikto nemal dozvedieť. To, za čo sa hanbí. Bojíme sa, že keby to naši blízki vedeli, prestali by nás milovať.

Ak uznám existenciu Stvoriteľa, zažijem podobný pocit ako Peter. Zistím, že pred ním nič neskryjem. Môj strach vystrieda príjemné prekvapenie z jeho reakcie. Skloní sa ku mne, pomôže mi vstať a povie: „Neboj sa. Mám riešenie pre tvoju minulosť a ponúkam ti krásnu budúcnosť.“