Ľudia sa teda vyšli pozrieť, čo sa stalo, a prišli k Ježišovi. Človeka, z ktorého vyšli démoni, našli pri Ježišových nohách oblečeného a pri zdravom rozume. Prenikla ich hrôza… Všetci obyvatelia gerazského kraja ho žiadali, aby od nich odišiel, lebo sa ich zmocnil veľký strach. Nastúpil teda do člna a vrátil sa.

Lukáš 8,35.37

„Uverím, keď uvidím ozajstný zázrak. Niečo, čo sa nemôže stať len tak náhodou!“ Podobné slová som počul mnohokrát. Máme ich brať vážne? Nie je to výhovorka?

Obyvatelia gerazského kraja videli zázrak. A nie hocijaký. Ježiš vyhnal z posadnutého muža „légiu démonov“. Tí vošli do stáda svíň pasúceho sa neďaleko a všetky sa utopili v jazere.

Muž, ktorý ešte pred niekoľkými hodinami behal nahý po krajine so zvyškami reťazí na rukách a desil každého, kto ho stretol, teraz sedí pri Ježišových nohách a počúva jeho slová. Už nie je nahý. Správa sa ako zdravý, normálny človek.

Keby ste tam boli, považovali by ste to za „ozajstný zázrak“? Alebo za ďalšiu náhodu? Podľa mňa je to jeden z najväčších zázrakov opísaných v Biblii.

A predsa. Ľudia vidia zázrak, a aj tak žiadajú Ježiša, aby odišiel. Sú na tom horšie ako muž posadnutý démonom. Pocítili jeho moc, a predsa ho vyháňajú. Nechcú, aby s nimi zostal a pokračoval vo svojom zázračnom diele.

Prečo? Lukáš píše, že „sa ich zmocnil veľký strach“. Boja sa, že Ježiš uzdraví aj ich. Na rozdiel od muža, ktorý sedí pri Ježišových nohách, oni nechcú žiadnu zmenu. Myslia si, že ju nepotrebujú. Sú tak blízko k uzdraveniu, a predsa ho vlastnou vinou nedosiahnu.