Potom im povedal: „Národ povstane proti národu a kráľovstvo proti kráľovstvu. Budú veľké zemetrasenia a miestami hlad a mor, hrôzy a veľké znamenia z neba.“

Lukáš 21,10.11

Mnohí z tých, ktorí počúvali Ježišovo kázanie, šli za ním, pretože boli presvedčení, že nastal čas niečo zmeniť. Ježiša považovali za Mesiáša, ktorý sa vzbúri proti vláde Ríma a obnoví Božie kráľovstvo. To si predstavovali ako nadvládu Izraela nad okolitými krajinami.

Za čias kráľa Dávida prežíval Izrael krátke obdobie mieru a pokoja. Dávid si podmanil okolité národy a Židia si mohli užívať niekoľko rokov slobody a mieru. Ľudia, ktorí v Ježišovi videli „Mesiáša“, sa tešili, že zažijú niečo podobné.

Učeníci chodili s Ježišom už tri a pol roka. Počúvali síce, čo im hovorí, ale ani oni netúžili po Mesiášovi, ktorý bude trpieť. Vo svojich predstavách videli svojho Majstra radšej na tróne. Teraz spolu sedia na kopci nad Jeruzalemom a on im musí opäť pripomenúť, že jeho trón nie je na tejto zemi.

Ježiš netají budúcnosť. Dopredu svojich učeníkov upozorňuje, že budúcnosť nebude taká, akú si ju vysnívali. Naopak, čakajú ich ťažké časy. Namiesto toho, aby zasadli s Ježišom na trón, budú sledovať, ako zlo stupňuje svoje útoky vo všetkých oblastiach života.

Kresťania neraz na vlastnej koži zažili, ako chutí vláda zla. V takých chvíľach im pomohlo, keď si spomenuli na Ježišove slová. Nárast zla a násilia im pripomenul, že Ježišov návrat sa blíži. Zlo bude porazené a naša planéta sa navždy stane súčasťou Božieho vesmírneho kráľovstva.