Jonatán uzavrel s Dávidom zmluvu, pretože ho miloval ako samého seba. Jonatán vyzliekol zo seba plášť a dal ho Dávidovi, podobne i svoj výstroj: meč, luk a opasok. Prvá Samuelova kniha 18,3-4

Spomínam si, keď som ako malý chlapec prvýkrát sám čítal Bibliu. Veľmi som jej jazyku nerozumel, ale pri čítaní príbehu o Dávidovi a Jonatánovi som mal slzy v očiach.
V tých časoch som tiež prvýkrát videl sfilmovaný príbeh Vinnetoua a Old Shatterhanda, ktorí si boli oddaní podobne ako Dávid s Jonatánom. Sníval som o tom, že raz budem mať kamaráta, s ktorým sa staneme rovnako odvážnymi a slávnymi hrdinami.
Roky plynuli. V mojom živote sa vystriedalo niekoľko skutočných priateľov. Chvíľu mi však trvalo, než som pochopil, že jedného oddaného kamaráta už mám. Nie, teraz nemám na mysli „nemého“ priateľa, hoci psičkári tvrdia, že oddanosť psieho kamaráta nikto neprekoná.
Mám priateľa, ktorý bol kvôli mne ochotný zomrieť hroznou smrťou na kríži. Ježiš je lepší priateľ než Vinnetou, Old Shatterhand, Dávid, Jonatán či ten najvernejší pes. Keď premýšľam o jeho priateľstve, kladiem si otázku, či mu to všetkomôžem nejako odplatiť. Odpoveď znie: Nie! Chcem mu teda dať najavo svoju vďačnosť aspoň vernosťou.

Pane Ježišu, ďakujem Ti za priateľstvo, ktoré Ti prinieslo veľa bolesti a nakoniec si zaň zaplatil životom. Prijmi, prosím, moju nesmelú, ale oddanú vďačnosť.

Vlastimil Fürst st.