Pamätaj preto na mňa, Bože môj, a nevymaž z pamäti moje dobrodenie, ktoré som preukázal domu svojho Boha a jeho službe. Nehemiáš 13,14

Oddanosť sa všeobecne neprávom prisudzuje predovšetkým psom a sluhom. Spomínané bytosti však zvyčajne veľmi oddané nie sú. Nehemiáš tvorí významnú výnimku. Biblia o ňom hovorí ako o kráľovskom čašníkovi, čo síce z nášho pohľadu nepôsobí ako vysoká funkcia, ale treba si uvedomiť, že kráľov v staroveku často likvidovali jedom; preto tí, ktorí sa im starali o potravu, patrili k najvyššie postaveným služobníkom.
Nehemiáš sa zo svojej funkcie postaral o postavenie jeruzalemských hradieb a obnovu mesta. Napriek intrigám sa púšťa do diela, spoliehajúc sa na Božiu ochranu. Zavádza dokonca reformy a usiluje sa o vyčistenie chrámu od vecí, ktoré tam skladovali nepriatelia Izraelitov, hoci ako eunuch nemohol do chrámu nikdy vstúpiť. To mu spôsobovalo nemalé problémy.
Logickejšie by sa javilo, keby sa zapojil do diania vtedy, ak by mu bolo umožnené zúčastniť sa bohoslužieb a plnohodnotne sa duchovne vyžiť. On sa však plne drží Hospodina aj napriek týmto prekážkam. Jeho oddanosť Božej veci je silnejšia ako pocity odmietnutia a odstrčenia. Aktívne sa zasadzuje, aby chrám slúžil Izraelitom na stretávanie sa s Bohom, aj s vedomím, že on sa dovnútra nikdy nepozrie. Tomu sa hovorí oddanosť.

Bože, chcem Ti byť dnes oddaný rovnako ako Nehemiáš.

Jiří Pavlán