Veď ak veríme, že Ježiš zomrel a vstal z mŕtvych, tak Boh skrze Ježiša privedie spolu s ním aj tých, čo zosnuli. 1. Tesaloničanom 4,14

Nikdy som sa príliš nezaoberal koreláciou medzi vedou a vierou. Myslím si, že ani dnešný text o tomto vzťahu nehovorí. Napriek tomu by som sa rád spoločne s vami na chvíľku zamyslel nad dvoma slovíčkami, ktoré majú s vyššie uvedenou problematikou snáď vzdialene čosi spoločné. Viera v mojom živote je spätá s veľkou mierou neistoty. Mám dojem, že v duchovnom rozmere života toho viac neviem, ako viem. Viera je predsa vždy bez dôkazov. Alebo je to inak?
S poznaním je to iné. Predsa to, čo viem, sa mi stáva istotou, o to sa môžem oprieť. Na poznanie sa človek môže spoľahnúť či nie? A tak sa sám seba pýtam: aký je v mojom živote vzťah medzi vierou a poznaním? O čo sa viac opieram? Prináša viera viac istoty či neistoty? Priviedla ma viera k nejakému poznaniu, o ktoré sa dokážem oprieť?

Ďakujeme Ti, Pane Bože, za to, čo o Tebe vieme, aj za to, čo je nám o Tebe skryté. Ďakujeme Ti za istú mieru istoty i neistoty, s ktorými sa učíme žiť v Tvojej prítomnosti. Prosíme, aby viera v Teba prinášala do nášho života také poznanie, o ktoré sa dokážeme oprieť, keď to bude potrebné.

Martin Lindtner