Toto hovorí Boží Syn, ktorý má oči ako plameň ohňa a nohy ako lesklý kov… Zjavenie 2,18

Občas sa stretávam s ľuďmi, ktorí majú zvláštny pohľad. Keď sa na mňa pozrú, mám pocit, že pred nimi stojím nahý. Ako keby videli do môjho vnútra a bolo im jasné, s kým majú tú česť.
Kresťania, ktorí sa rozhodli držať Ježišovho učenia v období symbolizovanom cirkvou v Tyatirách, to mali ťažšie než predchádzajúce generácie. Oficiálna cirkev totiž prijala učenie plné pohanských tradícií a nebezpečných dogiem mystiky a okultizmu. Dôsledkom toho bola strata slobody rozhodovania, čiže ľudia boli nútení veriť tomu, čo im predložili duchovní vodcovia.
Ľuďom, žijúcim v tejto etape kresťanských dejín, sa Ježiš predstavuje ako ten, ktorý „do nich vidí“. Vidí aj to, čo náboženské elity pred ostatnými skrývajú, a odhaľuje diablove pokusy o zničenie základných princípov kresťanstva.
V tomto období stredoveku sa pomaly schyľuje k tomu, že cirkev získa absolútnu nadvládu nad celým svetom. Jej predstavitelia robia všetko pre to, aby mohli rozhodovať o tom, ktorým smerom sa naša civilizácia vydá.
Cirkev chce vládnuť bez toho, aby poslúchala Pána Boha. Jej pohlavári si, samozrejme, myslia, že Boh nič nevidí. Podobne možno uvažujú aj veriaci. Preto sa Ježiš predstavuje ako ten, ktorý vidí oveľa viac, než si myslíme. Upozorňuje ma tak na môj problém a podľa mojej reakcie ma buď spasí, alebo zatratí. Voľba je len na mne.

Pane Ježišu, Ty ma skrz-naskrz poznáš. Ukazuješ mi moje hriechy, aby som ich mohol napraviť. Ďakujem, že so mnou stále počítaš.