Otroci, z úprimného srdca poslúchajte svojich pozemských pánov ako Krista, s bázňou a chvením. Neslúžte naoko ako tí, čo sa chcú páčiť ľuďom, ale ako Kristovi otroci, ktorí z celej duše plnia Božiu vôľu. Ochotne slúžte ako Pánovi, a nie ako ľuďom. List Efezanom 6,5-7

Tieto verše sme už čítali v marci v súvislosti s pokorou. Ochota slúžiť vychádza z pokory. Ak človek nie je pokorný, musí mu byť služba nutne odporná. Teda, ak nie je vykonávaná za odplatu.
Otroci majú ochotne slúžiť svojim pánom, akoby slúžili Pánovi. Nie je to jednoduchá výzva. Otrok sa síce nevyhne plneniu svojej úlohy, ale urobiť to ochotne a s úsmevom? To už vyžaduje sebazaprenie alebo iné životné nasmerovanie.
So službou Pánovi je to trochu inak. Za neuposlúchnutie Božej vôle ma hneď nebijú. A tak sa môže ľahko stať, že nielen slúžim Bohu neochotne, ale mu neslúžim vôbec.
Pavlova charakteristika Kristových služobníkov je jasná: počúvajú Krista s úctivou pokorou a z úprimného presvedčenia. Radi tiež plnia Božiu vôľu. Kiež je tomu tak každý deň aj v mojom živote.

Pane Ježišu, Ty vieš, že moje presvedčenie niekedy ochabuje a že nie vždy plním Tvoju vôľu a niekedy ani nechcem. Dávaj mi pokoru, aby som Ťa počúval, rád plnil Tvoju vôľu a slúžil Ti.