Ježiš povedal: „Čomu sa podobá Božie kráľovstvo, k čomu ho prirovnám? Podobá sa horčičnému zrnku, ktoré človek vzal a zasial vo svojej záhrade. Keď vyrástlo, bol z neho strom a nebeské vtáky hniezdili na jeho konároch.“ A zasa povedal: „K čomu prirovnám Božie kráľovstvo? Podobá sa kvasu, ktorý žena vezme a vmiesi do troch mier múky, až sa všetko prekvasí.“ Lukáš 13,18–21

Ježiš prirovnáva v dnešnom evanjeliu Božie kráľovstvo k horčičnému zrnku a k troche kvasu. Obe veci sú na pohľad malé a obyčajné, ale majú schopnosť narásť do veľkých rozmerov. Týmto podobenstvom ma Ježiš uisťuje, že môj život s ním môže navonok vyzerať všedne, obyčajne, ale jeho účinok na iných ľudí, na okolitý svet môže byť veľmi veľký. Ako malé horčičné zrnko či trochu kvasu, môžem i ja v prostredí, kde sa práve nachádzam, urobiť „veľké“ veci a nezáleží na tom, či som na materskej, či na dôchodku. Jednoduchý úsmev, milé slovo, gesto povzbudenia môžu niekomu „rozjasniť“ celý deň a priniesť veľkú úľavu. Podobné skutky, ktoré sú pre mňa samozrejmé, a takmer nestoja za povšimnutie, môžu pre iných znamenať veľmi veľa. Tiež moje postoje, ktorými prekonávam ťažkosti, osobné kríže, problémy, konflikty môžu byť silným svedectvom pre mnohých ľudí. Často mám dojem, že väčšina prejavov lásky je bezvýznamná. Myslím si v duchu, čo už je na tom varení, žehlení alebo na tom, že vypnem obľúbený program v televízii a venujem sa manželke, deťom a nezabudnem na výročie svadby, umyjem riad… Práve „veľa“ takýchto zdanlivo obyčajných drobností prináša do vzťahov postupne Božiu lásku a vytvára prostredie, kde je Ježiš vítaný a milovaný. Prečo nezačať už dnes, a najlepšie hneď teraz?
„Veru, hovorím vám: Čokoľvek ste urobili jednému z týchto mojich najmenších bratov, mne ste urobili.“ (Matúš 25,40)