Nesúďte, aby ste neboli súdení. Lebo ako budete súdiť vy, tak budú súdiť aj vás a akou mierou budete merať vy, takou sa nameria aj vám. Matúš 7,1.2

Boh potrebuje úprimné, čisté srdce, keď mu slúžime. Nemôže byť naplnené odsudzovaním, samospravodlivosťou, pýchou alebo pohŕdaním. Je smutné, že kresťania až príliš často napomínaním s dobrým úmyslom odvracajú ľudí od Boha, pretože ich srdce nie je naplnené Jeho láskou! Zrátané a podčiarknuté – nemôžeme odovzdávať to, čo nemáme! Ak naozaj chceme slúžiť Ježišovi, potom potrebujeme čisté a pokorné srdce! Modlime sa spolu s Dávidom: „Bože, stvor vo mne srdce čisté a v mojom vnútri obnov ducha pevného.“ (Žalmy 51,12) Keď chceme byť Jeho svedkami, konajme ako Ježiš – s láskou, láskavosťou a milosrdenstvom. Jediný spôsob, ako sa to dá, je naplnenie Duchom Svätým! Vždy majme na pamäti, že to nie je „naša“ práca, ktorá usvedčuje srdcia – je to Božia práca! Sebecký a hrdý duch nikdy nepriblíži ľudí k Bohu! To, že „máme pravdu“, že veľkodušne slúžime cirkvi, každý týždeň chodíme na modlitebné zhromaždenie, uprednostňujeme vegánsku stravu, nepoužívame makeup, nenosíme šperky ani nerobíme mnoho iného… z nás ešte nerobí svätých alebo lepších, ako je ktokoľvek iný! Priblíženie sa k niekomu s odsudzovaním v srdci ho nielenže vzdiali od Boha, ale ho aj stratíme! Neexistuje nič také ako „spasenie cez skutky“, pretože iba Ježiš nás môže spasiť! Nezabúdajme na to, že aj my sme len zlyhávajúci ľudia, takže namiesto toho, aby sme sa cítili „lepší ako oni“, buďme skromní. Pamätajme, že ľudia nemusia byť „ako my“, aby boli spasení, musia byť AKO JEŽIŠ!
„Bratia, neosočujte jeden druhého. Kto osočuje brata alebo svojho brata posudzuje, osočuje zákon a odsudzuje zákon. Ale ak odsudzuješ zákon, nie si plniteľ zákona, ale sudca. Jeden je zákonodarca a sudca, ktorý môže spasiť i zahubiť. Ale kto si ty, že súdiš blížneho?“ (Jakub 4,11.12)