Ak ťa teda pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a zahoď. Lepšie obídeš, ak zahynie jeden tvoj úd, ako keby celé tvoje telo bolo uvrhnuté do pekla. A ak ťa zvádza na hriech pravá ruka, odsekni ju a zahoď. Lepšie obídeš, ak zahynie jeden tvoj úd, ako keby celé tvoje telo prišlo do pekla. Mat 5,29.30

„Ak ťa teda pravé oko zvádza na hriech, vylúp ho a zahoď. Lepšie obídeš, ak zahynie jeden tvoj úd, ako keby celé tvoje telo bolo uvrhnuté do pekla. A ak ťa zvádza na hriech pravá ruka, odsekni ju a zahoď. Lepšie obídeš, ak zahynie jeden tvoj úd, ako keby celé tvoje telo prišlo do pekla.“ (Mat 5,29.30)
Myslí tieto slová Ježiš vážne? Veď to by potom chodili po svete ľudia bez rúk a očí. Kto z nás sa niekedy nepozeral na niečo, čo ho zvádzalo? Kto z nás ešte nikdy neochutnal susedove jablká alebo čerešne?
Ako to teda Ježiš myslí? Určite celkom vážne. Nerobí si z nás žarty. Pozná nás a vie, že každý máme oblasť, v ktorej si nevieme poradiť. Apoštol Pavol to vyjadril slovami: „Objavujem teda taký zákon, že ak chcem robiť dobro, mám v dosahu len zlo. Lebo podľa vnútorného človeka s radosťou súhlasím s Božím zákonom, ale vo svojich údoch vidím iný zákon, ktorý bojuje proti zákonu môjho rozumu a drží ma v zajatí zákona hriechu, ktorý je v mojich údoch. Ja úbohý človek! Kto ma vytrhne z tohto tela smrti?“ (Rim 7,21-24)
Nezabúdajte, že Pán Ježiš hovorí tieto slová v súvislosti so spravodlivosťou farizejov a zákonníkov, ktorá nestačí na vstup do neba. Na to potrebujeme ešte dokonalejšiu spravodlivosť.
Ježiš hovorí, že pokiaľ by sme chceli vstúpiť do neba bez jeho milosti, museli by sme sa vzdať všetkých našich zmyslov, ktorými sa do nášho vnútra vkrádajú pokušenia. Skôr, ako by naše zmysly zaznamenali pokušenie, museli by sme ich otupiť. To však nie je v našich silách.
Ježiš nás týmito slovami znovu privádza k poznaniu, že nie sme schopní zaistiť si miesto v nebi vlastnými silami. Chce, aby sme konečne spoznali nezmyselnosť takého počínania. Vie, že na konci našej snahy zaistiť si nebo vlastnými skutkami je len depresia a beznádej.
Ak raz chcem žiť v jeho kráľovstve, musím mu dôverovať. Len ak sa spoľahnem na jeho zasľúbenie a milosť, získam istotu spasenia. A potom budem schopný vnímať aj iné poradie hodnôt.
Neviem, či rozumiete vždy tomu, čo vám prináša život. Strata zamestnania, požiar domu, rozpad rodiny… Nič príjemné. Nikto z nás si nič také nepraje. A predsa sú ľudia, ktorí si uvedomujú, že práve takéto situácie im pomohli nájsť a nadviazať priateľský vzťah s Ježišom.
Niekedy musíme o niečo prísť, aby sme vzápätí mohli získať istotu, že nás Boh volá do svojho kráľovstva, kde nebude nikto bez oka, bez ruky alebo nohy. Izaiáš pri opise neba pripomína: „Vtedy sa otvoria oči slepých aj uši hluchých sa otvoria. Vtedy chromý bude skákať ako jeleň a jazyk nemého zaplesá…“ (Iz 35,5.6)

Pane, ďakujem Ti, že mi dávaš schopnosť spoznať a prijať Tvoje poradie hodnôt. Veľa z toho, čo som predtým považoval za hodnotné, stratilo v mojom novom pohľade cenu. A to, čo som odmietal ako zbytočné, dnes považujem za prínos do môjho života.