A hľa, ukázali sa im Mojžiš a Eliáš a zhovárali sa s ním. Mat 17,3

Ježiš s Petrom, Jakubom a Jánom sú na vysokej hore. Títo traja bývalí rybári nie sú zvyknutí na horskú turistiku. Ježiš, ktorý sa často chodí modliť na opustené miesta, je zrejme vytrvalostne zdatnejší. Je celkom možné, že na vrchole učeníkom chvíľu trvalo, kým chytili dych. Matúš píše: „A hľa, ukázali sa im Mojžiš a Eliáš a zhovárali sa s ním.“ (Mat 17,3) O čom sa asi Ježiš s Mojžišom a Eliášom rozprával? Prečo sa rozprával práve s týmito dvoma? Prečo tam nebol napríklad Enoch, ktorého Boh tiež vzal do neba? Mojžiš viedol izraelský národ štyridsať rokov. Čítame o ňom: „V Izraeli však už nepovstal prorok ako Mojžiš, ktorému by sa dal Hospodin poznať z tváre do tváre.“ (5Moj 34,10) Podľa niektorých novozmluvných textov to bol Ježiš, kto sa dal Mojžišovi poznať. Tí dvaja sa museli dobre poznať. Navyše, Mojžiš veľmi dobre vedel, čo to obnáša viesť veľké množstvo ľudí. Z vlastnej skúsenosti poznal, aké pravdivé je heslo: „Za každý dobrý skutok budeš náležite potrestaný.“ Sám zistil, že je potrebné vydržať až do konca. Ani jeho úsilie totiž neprinieslo ovocie hneď. Často potreboval Hospodinovo povzbudenie, aby sa nevzdával. Teraz on povzbudzuje Ježiša.
Eliášovo pôsobenie malo viesť k reformácii Izraela, ktorý sa v jeho dňoch nachádzal v hlbokej kríze. Eliáš vedel, ako to je, keď človek upadne do nemilosti mocných. Celé tri roky sa musel skrývať pred Achábom. V tom čase Boh „zastavil dážď“ nad územím, ktorému vládol tento skazený vládca.
Viem si predstaviť, ako Mojžiš s Eliášom povzbudzujú Ježiša. Spomínajú na chvíle, keď to bolo naopak. Na chvíle, keď im Hospodin dával novú silu, odvahu a elán. Bez Božej pomoci a jeho zmocnenia by svoju úlohu nikdy nesplnili.
Mojžiš možno pripomenul situáciu tesne po prejdení Červeného mora, keď ľudia začali reptať kvôli nedostatku vody. Alebo skúsenosť s prepelicami, ktoré im Boh poslal, keď túžili po mäse. Možno spomínal, ako im bolo dobre, keď boli štyridsať dní spolu na vrchu…
Eliáš možno spomínal na svoj útek pred Jezábelou. Vtedy z nej dostal taký strach, že si prial vlastnú smrť. Keď mu Boh upiekol tmavý chlieb a pripravil pramenitú vodu, bol schopný ísť štyridsať dní až na vrch, kde sa znova stretol so svojím Bohom. Boh ho tam poveril poslednými úlohami, ktoré mal splniť skôr, než ho vezme k sebe do neba…
Keď sa ocitneme v ťažkej životnej situácii, pomôže nám stretnutie s niekým, kto prežil niečo podobné. Nemáme chuť počúvať rady ľudí, ktorí nechápu, čo prežívame. Radšej vyhľadáme niekoho, kto má za sebou podobnú skúsenosť.
To je zrejme dôvod, prečo sa Ježiš stretáva práve s Mojžišom a Eliášom. Títo dvaja starozmluvní velikáni boli jeho dobrými priateľmi. Rozumeli mnohému, čo Ježiš prežíval. Preto sa chcel stretnúť práve s nimi.

Pane, teším sa na chvíľu, keď raz budeme spomínať na všetko, čo sme spolu prežili. Zatiaľ žijem na tomto svete. Prosím, daj mi do cesty ľudí, s ktorými sa budeme navzájom povzbudzovať tak, ako ste sa povzbudzovali s Mojžišom a Eliášom.