Po ich ovocí ich teda poznáte. (Mat 7,20)

Už v detstve som premýšľal o tom, aké je ideálne ľudské správanie. Spoznal som, že v tomto svete, ba aj v mojom vlastnom tele, nie je niečo v poriadku. Pre to som vo svojom vnútri neskutočne zápasil. Neodbytná túžba prísť veci na kĺb sa v priebehu rokov menila. Najprv som chcel hlas svedomia – ako väčšina ostatných – niečím umlčať: zábavou, čítaním, prácou, cvičením, jedlom; neskôr aj záujmom o život ľudí a národov na tejto zemi. Uvedomoval som si, že jedna skupina ľudí žije na úkor ostatných obyvateľov planéty. Zneužívajú dary a schopnosti, ktoré majú slúžiť všetkým, vo svoj vlastný prospech. Našťastie, stretol som sa aj s ľuďmi, ktorí pomáhali iným, a vďaka tomu som nestratil chuť žiť.
Pred niekoľkými rokmi sa mi dostala do rúk, určite nie náhodou, stará Kralická Biblia. Vďaka nej sa odvtedy pozerám na život úplne inak. Udivovala ma a stále udivuje správa o stvorení, príbeh o páde do hriechu, rozprávanie o potope sveta alebo Abrahámova poslušnosť. Doslova som hltal nariadenia, podmienené zasľúbenia aj kliatby, rady, ako hospodáriť, nadväzovať zdravé vzťahy, ako vrátiť znova poriadok do neusporiadanej spoločnosti.
Áno, Biblia prehovára. Nebyť spoločenstva bratov a sestier, neviem, aká by bola moja viera dnes. Vďaka, že môžem spoznávať Ježiša nielen zo stránok Písma, ale predovšetkým ďakujem za životy ľudí, prostredníctvom ktorých sa prejavuje Boží charakter. To je ideál, po ktorom prahne moje vnútro. Dovolím si tvrdiť, že v istom životnom období túto túžbu pocíti vnútro každého človeka.
Chyťme sa preto pevne a s dôverou ponúkanej príležitosti!

Náš nebeský Otče, chcem sa snažiť v moci Tvojho Ducha o to, aby sa dnes tak málo vídaný jav – súlad viery, slov a činov – odrážal aj v mojom živote. A podľa vzoru Ježiša Krista v tom chcem vytrvať až do konca.

Laďa Novotný