A povedal toto podobenstvo: „Istý človek mal vo vinici zasadený figovník. Keď prišiel hľadať na ňom ovocie, nič nenašiel. Preto povedal vinohradníkovi: ‚Pozri, už tri roky chodím hľadať na tomto figovníku ovocie, no nič nenachádzam. Vytni ho! Načo zbytočne vyčerpáva zem?‘ On mu odpovedal: ‚Pane, nechaj ho ešte tento rok. Okopem ho a pohnojím. Možno nabudúce prinesie ovocie. Ak nie, vytneš ho.‘“

Lukáš 13,6–9

Židia mali zvláštnu výsadu – Boh si ich vyvolil za svoj ľud. Dal im jedinečné zákony, aby ich chránil nielen pred vonkajšími nepriateľmi, ale aj pred tými „vo vnútri“. Božím zámerom bolo, aby tým priviedli ostatné národy k uctievaniu Hospodina.

Izrael, ktorý v Ježišovom príbehu predstavuje figovník, však zlyhal. Ovocie, ktoré mal priniesť, hľadal Boh márne. Stvoriteľ dáva Židom ešte jednu šancu. Dáva im nový priestor, aby mohli plniť svoju úlohu a čerpať zo zdroja Božieho požehnania. Z histórie vieme, že túto šancu nevyužili. Odmietli Mesiáša. Rimania ich na dlhé stáročia pripravili o ich vlasť. Ako národ stratili status jedinečného Božieho ľudu.

Ježiš vyrozprával toto podobenstvo kňazom. Chcel, aby využili svoju šancu a nedopustili, aby táto príležitosť bola posledná.

Čo si môžem vziať z tohto príbehu? Boh sa skláňa aj ku mne. Chce, aby som sa stal súčasťou duchovného Izraela, ktorý nahradil fyzický Izrael. Ak prijmem jeho ponuku, bude odo mňa očakávať ovocie. Podobne ako Židom, aj mne dáva ďalšiu šancu. Záleží odo mňa, či dnešná príležitosť nebude posledná.