V tých dňoch vyšiel na vrch modliť sa a celú noc zotrval v modlitbách k Bohu. Lukáš 6,12

Čo robíte v noci? Ja väčšinou spím alebo sa o to aspoň pokúšam. S pribúdajúcimi rokmi zisťujem, že keď sa jednu noc nevyspím, na druhý deň to potom aj tak vyzerá.
Priznám sa, že dnešnému textu som dlho nerozumel. Ako sa mohol Ježiš celú noc modliť a na druhý deň byť taký čulý, ako keby tú noc pokojne prespal? Odkiaľ čerpal energiu, ktorú potreboval na to, aby šiel z mesta do mesta, kázal a uzdravoval chorých?
Biblia to nijako nevysvetľuje. Lukáš len konštatuje, že Ježiš sa celú noc rozprával so svojím Otcom. Hovorili spolu o plánoch na ďalšie dni. Možno sa Ježiš delil aj o to, čo prežil a čo pri tom cítil. Pre Ježiša to bolo niečo, na čo sa tešil a čo mu vždy pomáhalo načerpať potrebnú energiu pre tých, ktorí to potrebujú.
Mnohí sa domnievajú, že stačí, keď Bohu zarecitujú naučenú básničku. Myslia si, že tým splnili svoju povinnosť. Modlitba je pre nich monológ, v ktorom Stvoriteľovi predstavia svoje požiadavky – a beda, ak ich nesplní.
Ježišova modlitba bola dialóg. Potreboval niekoho, kto by ho vypočul a poradil mu. V tom je čaro jeho nočných modlitieb, ktoré ponúka aj nám. Ak potrebujeme niekoho, kto je ochotný sa s nami radovať i plakať, potom je nám Boh k dispozícii v každú dennú aj nočnú hodinu – presne tak, ako bol k dispozícii Ježišovi.

Bože, rád by som sa s Tebou vedel rozprávať tak ako Ježiš. Uč ma pritom nielen hovoriť, ale aj počúvať a čakať na Tvoju odpoveď.