No Abrahám odpovedal: „Syn môj, rozpomeň sa, že ty si za svojho života dostával všetko dobré a Lazár zasa zlé. Teraz on sa tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik — čo ako by chcel — nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.“

Lukáš 16,25.26

V príbehu o boháčovi a Lazárovi Ježiš všetko prevrátil naruby. Do neba sa nedostal boháč, ale chorý Lazár. To je neslýchané. Ten, ktorý celý život trpel, ten, o ktorom si všetci mysleli, že je veľký hriešnik, sa teší večnej blaženosti, zatiaľ čo vážený boháč končí v pekelných plameňoch.

Biblia hovorí o tom, že bezprostredne po smrti nič nie je. Každý spí a čaká na okamih vzkriesenia. Ježiš využíva tento tradičný príbeh, aby nabúral zaužívané stereotypy. A nielen Židom.

Boháč prosí otca Abraháma, aby poslal Lazára späť na zem. Uvedomuje si, že aj jeho súrodenci žijú v ilúzii. Myslia si, že keď sú bohatí, nebo majú zaistené. Chce, aby im Lazár povedal, čo ich čaká. No Abrahám vyhlasuje, že medzi živými a mŕtvymi je priepasť, ktorú nemožno prekročiť.

Po smrti sa už nič nedá zmeniť. Toto je odkaz pre všetkých, ktorí veria, že smrťou sa naša šanca na nebo nekončí. Neexistuje žiadne nekonečné prevteľovanie ani očistec. Ak chcem žiť večne s Ježišom, musím prijať dar spasenia – čím skôr. Neviem, ako dlho ešte budem žiť. Keď zomriem, prekročím priepasť a môj údel je navždy spečatený. Potom už niet cesty späť. Šancu mám len dovtedy, kým žijem.