Keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu veľkňazi a starší ľudu a pýtali sa: Akou mocou toto robíš a kto ti dal túto moc? Ježiš im odpovedal: Aj ja sa vás na niečo opýtam. Ak mi na to odpoviete, aj ja vám poviem, akou mocou to robím. Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba, či od ľudí? Oni medzi sebou uvažovali: Ak povieme, že z neba, povie nám: Prečo ste mu teda neuverili? Ale ak povieme, že od ľudí, musíme sa báť zástupu, lebo Jána všetci pokladajú za proroka. Odpovedali teda Ježišovi: Nevieme. Tu im povedal: Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím. Mat 21,23-27

Po noci strávenej v Betánii sa Ježiš znova vydal do chrámu. Cestou sa zastavil pri figovníku, ktorý sa z diaľky „tváril“, že sú na ňom zrelé figy. Mal však len lístie. V chráme sa Ježiš stretol s ľuďmi, ktorí predstierali, že sú oddaní Bohu. Skutočnosť však bola iná. „Keď prišiel do chrámu a učil, pristúpili k nemu veľkňazi a starší ľudu a pýtali sa: Akou mocou toto robíš a kto ti dal túto moc? Ježiš im odpovedal: Aj ja sa vás na niečo opýtam. Ak mi na to odpoviete, aj ja vám poviem, akou mocou to robím. Odkiaľ bol Jánov krst? Z neba, či od ľudí? Oni medzi sebou uvažovali: Ak povieme, že z neba, povie nám: Prečo ste mu teda neuverili? Ale ak povieme, že od ľudí, musíme sa báť zástupu, lebo Jána všetci pokladajú za proroka. Odpovedali teda Ježišovi: Nevieme. Tu im povedal: Ani ja vám nepoviem, akou mocou toto robím.“ (Mat 21,23-27) Veľkňazi a starší vedeli, akou mocou to všetko Ježiš robí. Poznali pravdu, ale nemienili ju prijať. Radšej chceli Ježiša obviniť z rúhania. Preto mu položili túto otázku. Povedali si: „Keď odpovie, že to všetko robí v Božej sile, vyhlásime jeho slová za rúhanie. Keď povie, že vo svojej, stratí priazeň davu, ktorý v ňom vidí Mesiáša.“ Mädlili si ruky… Konečne ho dostali. Lenže Ježiš im položil podobnú otázku. Chytili sa do vlastnej pasce. Tento biblický text mi pripomenul nepríjemný zážitok, ktorý som prežil dva dni po štátniciach na vysokej škole. Z krajskej správy Štátnej bezpečnosti som dostal pozvánku na výsluch. Krátko po siedmej hodine som sa ocitol v kancelárii, ktorá nepôsobila prívetivým dojmom. Dvaja súdruhovia sa ma snažili prinútiť, aby som podpísal spoluprácu. Nakoniec mi položili otázku: „Takže vy odmietate spolupracovať na zaistení poriadku a bezpečnosti vo vašej cirkvi?“ Premýšľal som, ako odpovedať. Potom som povedal: „Ak v našej cirkvi spácha niekto trestný čin, oznámim to aj bez nejakého podpisu. Ak niekto niekoho znásilní alebo okradne, buďte bez obáv, určite si to nenechám pre seba…“ Skúšali to so mnou do tretej hodiny odpoludnia. Podobných otázok a odpovedí padlo v priebehu onoho dňa oveľa viac. Nakoniec to vzdali a dali mi pokoj.
Ježiš vedel, že v jeho prípade sa veľkňazi a starší tak ľahko nevzdajú. Vedel, že to dotiahnu do konca. Preto už v predstihu pripravoval učeníkov na to, že ho čaká potupná smrť na kríži. Svojim nepriateľom to však nechcel v žiadnom prípade uľahčiť.
Aj my sa v živote dostávame do zložitých situácií. Nemusíme sa ich však báť. Keď sa dostaneme do problémov, môžeme sa spoľahnúť na Ježišov sľub: „Keď vás vydajú súdu, nestarajte sa, čo a ako máte hovoriť. Lebo v tej chvíli vám bude dané, čo máte povedať. Veď to nebudete hovoriť vy, ale Duch vášho Otca bude hovoriť vo vás.“ (Mat 10,19.20)

Pane, obdivujem Ťa, ako si dokázal reagovať na rôzne pasce, ktoré Ti pripravili Tvoji nepriatelia. Neviem, čo ma ešte čaká na ceste do Tvojho kráľovstva. Chcem sa však spoliehať na Tvoju pomoc.