Keď to povedal, ukázal im ruky a nohy. Pretože tomu stále od veľkej radosti neverili a čudovali sa, povedal im: „Máte tu niečo na jedenie?“ Podali mu kúsok pečenej ryby. Vzal si a jedol pred nimi.

Lukáš 24,40–43

Ježiš vie, čo učeníkov zaskočilo, keď sa zrazu ocitol medzi nimi. Keďže boli dvere zamknuté, mysleli si, že sa im zjavil jeho duch. Bol to pre nich taký šok, že podľa Lukáša boli „preľaknutí a prekvapení“ (Lk 24,37).

Ježiš vedel, čo má urobiť. Nechcel, aby si mysleli, že sa im zjavuje nejaký duch. Preto ich požiadal o trochu jedla. Vzal kúsok ryby a pred všetkými ho zjedol. To by duch nemohol urobiť. Duchovia nemajú telo a nemôžu jesť. Aspoň tak si duchov predstavovali poverčiví Židia, ktorí verili, že po smrti sa ľudia môžu zjavovať v podobe duchov. Ak by sa nejaký duch predsa len zjavil, tak by to boli „duchovia démonov“ (Zj 16,14) – anjeli, ktorí sa kedysi dávno pridali na stranu zla.

To, že Ježiš po svojom zmŕtvychvstaní jedol rybu, nie je dobrá správa pre niektorých vegetariánov, ktorí zo svojej stravy robia náboženstvo alebo dokonca podmienku spasenia. Mesiáš zjedol kúsok ryby, aby jeho učeníci konečne uverili, že je to naozaj on a nie nejaký duch. Veď tí, čo zomreli, „spia“ v hrobe (Jn 11,11) a „nič nevedia“ (Koh 9,5). V tomto stave bezvedomia čakajú na svoje vzkriesenie a stretnutie s Bohom (1Kor 15,52).

Ježiš žije. Sedí na tróne so svojím nebeským Otcom a teší sa na okamih, keď nás vezme k sebe. Chce, aby som si bol istý, že keď sa stretol s učeníkmi, nebol len duchom, ale skutočným Bohom.