Zrazu sa na mori strhla taká veľká búrka, že vlny sa valili na loďku. Ježiš však spal. Pristúpili k nemu a zobudili ho: Pane, zachráň nás, hynieme! On im však povedal: Čo ste takí bojazliví, vy maloverní? Potom vstal, pohrozil víchru a moru a zavládlo hlboké ticho. Mat 8,24-26

V šiestej triede nám na občianskej náuke pán učiteľ rozprával, aké dobrodružstvá zažijeme, keď sa rozhodneme pripojiť k tým, ktorí budujú socializmus. Počas výkladu nezabudol utrúsiť pár štipľavých poznámok na adresu kresťanov. O kresťanstve hovoril ako o nudnej náuke pre staré babky, ktoré už nie sú schopné robiť nič iné, len chodiť do kostola. Keby som sa dnes stretol s týmto učiteľom, usvedčil by som ho z klamstva. Budovatelia komunizmu už u nás žiadne dobrodružstvá neprežívajú. Ja som ich však s Bohom zažil veľmi veľa. Od výsluchov až po možnosť pozorovať zmeny v živote alkoholikov, narkomanov, zlodejov a vrahov, ktorí sa stretli s Ježišom.
Keď sa vydáme na cestu s Bohom, nikdy nevieme, čo nás stretne. Už to môže byť dobrodružstvo. Ani učeníci, ktorí nastúpili k Ježišovi do rybárskej bárky, netušili, čo ich čaká: „Zrazu sa na mori strhla taká veľká búrka, že vlny sa valili na loďku. Ježiš však spal. Pristúpili k nemu a zobudili ho: Pane, zachráň nás, hynieme! On im však povedal: Čo ste takí bojazliví, vy maloverní? Potom vstal, pohrozil víchru a moru a zavládlo hlboké ticho.“ (Mat 8,24-26) Ak ste zažili na mori veľké vlny, viete si predstaviť, aká to musela byť búrka, keď sa báli aj skúsení rybári. Učeníci už zažili mnoho búrok, ale táto ich všetky prekonala. Ježiš spí, akoby sa nič nedialo. Nebudia ho. On predsa moru nerozumie. Keď sa zachránia, potom ho zobudia. Nech si odpočinie. Po celodennom uzdravovaní a kázaní musí byť unavený.
Učeníci ako skúsení námorníci robili všetko, na čo si spomenuli. Ale nič nepomáhalo. Vylievali vodu, ale stále jej pribúdalo. Keď sa loď začala potápať, spomenuli si na Ježiša. Nemôže zostať na lodi, zatiaľ čo oni budú plávať na breh. Keď sa Ježiš zobudil, „vstal, pohrozil víchru a moru a zavládlo hlboké ticho…“ Plávať s Ježišom na jednej lodi môže byť nebezpečné dobrodružstvo. Učeníci sa skoro potopili. Na začiatku si mysleli, že túto búrku zvládnu sami. Nezvládli. Musel zasiahnuť ich Učiteľ.
Život s Ježišom prináša dobrodružstvo. Keď sa na svojej životnej púti necháme viesť Bohom, zažijeme mnoho situácii, v ktorých sa aj nám bude zdať, že je koniec. Väčšinou to býva vtedy, keď si na začiatku myslíme, že všetko vyriešime bez toho, aby sme s tým museli zaťažovať Boha. Až keď sa nám situácia vymkne z rúk, začneme volať o pomoc. Tento príbeh je dobré si prečítať vždy, keď sa nám búrka nášho života zdá neznesiteľná a smrteľná. Ak máme pocit, že z našej situácie už nie je východisko, spomeňme si na Matúšovo rozprávanie o tom, ako Ježiš pohrozil búrke a tá ho poslúchla ako malé dieťa.

Pane, ďakujem, že si ma zachránil, keď som sa topil v búrkach môjho života. Vďaka, že viem, že máš moc utíšiť každú búrku, ktorá ma v živote stretne. Zostaň so mnou na mojej loďke aj dnes.