Poďte ku mne všetci, ktorí sa namáhate a ste preťažení; ja vám dám odpočinúť. Vezmite na seba moje jarmo a učte sa odo mňa, lebo som tichý a pokorný srdcom, a nájdete odpočinutie pre svoje duše. Veď moje jarmo je príjemné a bremeno ľahké. Matúš 11,28–30

Vždy som sa čudoval, že téma odpočinku sa v Biblii objavuje hneď na začiatku. Po šiestich dňoch stvoriteľskej práce Boh dal človeku, ktorého práve vytvoril, deň odpočinku. Človek ešte neurobil nič. Za čo by si zaslúžil {„prestávku“? A predsa bol obdarovaný dňom „odpočinutia“. Nie preto, žeby bol unavený, ale aby sa mohol radovať z toho, čo pre neho jeho Pán urobil.
Keď neskôr, po záchrane Izraelitov z otroctva, formuluje Boh Desatoro, znovu v ňom pripomína, že im dal sobotu, deň odpočinku. Aj v tomto prípade to bol On, ktorý pre nich niečo veľké urobil – zachránil ich. A oni si to každý týždeň mali pripomenúť. Mohli si oddýchnuť od svojej „driny“, od svojich únavných snáh prekonať zlo a hriech, a učiť sa, že tú hlavnú prácu v našej záchrane musíme aj tak prenechať nášmu Záchrancovi.
Pozvanie k odpočinku ma nemá viesť k lenivosti. Len ma učí rozpoznať, že niektoré veci v živote jednoducho nemôžem urobiť, a preto ich mám prijať ako dar a nesnažiť sa o všetko sám.

Milý Pane, nauč ma robiť to, čo mám, a vedieť si odpočinúť od snáh získať si Tvoju lásku a večný život. To je predsa Tvoj dar.

Oldřich Svoboda