Keď sa farizeji zišli, opýtal sa ich Ježiš: Čo si myslíte o Kristovi? Čí syn je? Dávidov, odpovedali mu. Povedal im: Ako ho potom Dávid v Duchu nazýva Pánom, keď hovorí: Pán povedal môjmu Pánovi: Sadni si po mojej pravici, kým ti nepoložím nepriateľov pod nohy? Ak ho teda Dávid volá Pánom, ako to, že je jeho synom? A nikto mu nevedel odpovedať ani slovo. Od toho dňa sa ho už nikto viac neodvážil vypytovať. Evanjelium podľa Matúša 22,41-46

Na rozdiel od Ježišových súčasníkov, väčšina dnešných kresťanov tejto Ježišovej argumentácii nerozumie. Budeme jej venovať určitý čas, pretože v Novej zmluve hrá dôležitú úlohu.
Prvé, čo by sme si mali všimnúť, je, že tú istú otázku Ježiš položil svojim učeníkom na ceste do Cezarey Filipovej, keď sa ich spýtal: „Za koho ma ľudia pokladajú?“ (Mar 8,27) Peter vtedy odpovedal, že za Mesiáša. Od tohto okamihu začal Ježiš vysvetľovať svojim učeníkom, čo znamená byť Mesiášom.
U Matúša 22 Ježiš vysvetľuje farizejom, kto je Mesiáš. Vysvetľuje im vzťah medzi Kristom (alebo Mesiášom) a Dávidom. Aby sme tomu lepšie porozumeli, nesmieme zabudnúť, že pre Židov slovo Kristus neoznačovalo meno, ale postavenie. Ježiš svoju otázku cieli na význam Mesiáša (Krista).
Druhý výraz, ktorý potrebujeme pochopiť, je „syn Dávidov“. Zo všetkých titulov používaných pre Mesiáša, tento bol najbežnejší. Židia očakávali Mesiáša ako kráľa-bojovníka, akým bol Dávid. Keď farizeji verejne identifikovali Mesiáša ako syna Dávidovho, Ježiš im položil najdôležitejšiu a zároveň najcitlivejšiu otázku: „Ak ho teda Dávid volá Pánom, ako to, že je jeho synom?“
Ježišovi sa podarilo farizejov nachytať. Celkom ich zmiatol citáciou Žalmu 110, ktorý všetci považovali za mesiášsky. V tomto žalme nazýva Dávid Mesiáša svojím „Pánom“, čo je práve to slovo, ktoré sa v gréckej verzii Starej zmluvy prekladá ako Hospodin alebo Boh. Farizeji museli pripustiť, že Mesiáš nie je len syn Dávidov, ale tiež jeho Pán a Boh.
Uvedomili si tiež, že Ježiš ich prevyšuje v znalostiach Písma. Preto sa už neodvážili položiť mu ďalšie otázky.