V druhom roku svojho kraľovania mal Nabuchodonozor sny. Jeho duch sa znepokojil a nemohol spať. Kráľ rozkázal zavolať veštcov, zaklínačov, čarodejníkov a Chaldejcov, aby mu porozprávali jeho sny. Prišli a postavili sa pred kráľa. Kráľ im povedal: Snívalo sa mi a môj duch je znepokojený túžbou poznať ten sen. Chaldejci povedali kráľovi po aramejsky: Kráľ, ži naveky! Rozpovedz svojim služobníkom svoj sen a my ti vysvetlíme jeho význam. Daniel 2,1-4

Kráľ Nabuchodonozor bol múdry panovník. Napriek tomu ustanovil zákon, za ktorý sa neskôr hanbil. Podľa jeho rozkazu mal byť každý, kto mu nebude schopný povedať, čo sa mu v noci snívalo, o hlavu kratší. Pritom babylonský vladár sám nevedel, čo sa mu vlastne snívalo.
Nedávno sme v tejto knihe čítali slová kráľa Šalamúna, ktorý vyhlásil: „Čo bolo, to bude, a čo sa robilo, to sa bude robiť. Niet nič nového pod slnkom.“ (Kaz 1,9) Myslím, že s niečím podobným sa môžeme stretnúť aj dnes. Aj u nás sa nájdu vládcovia, ktorí sa dopúšťajú rovnakých chýb ako kráľ Nabuchodonozor.
Nie je na škodu občas si pripomenúť staré príbehy. Pri ich čítaní si uvedomíme, že ľudská hlúposť kvitne v každom čase a nevyhýba sa ani „kráľom“. Možno nám aj toto poznanie pomôže prežiť vrtochy mocných v dobrom psychickom zdraví.

Bože, pomôž mi zostať pokojným, keď sa stretávam s pozemskými zákonmi, ktorým chýba zmysel. Daj mi, prosím, múdrosť rozpoznať, keď je nutné vzoprieť sa im. Niekedy ma totiž nútia k tomu, aby som konal v rozpore so zákonom, ktorého autorom si Ty.