No vám, čo ma počúvate, hovorím: Milujte svojich nepriateľov! Robte dobre tým, ktorí vás nenávidia. Žehnajte tých, ktorí vám zlorečia a modlite sa za tých, ktorí vás urážajú.

Lukáš 6,27.28

S týmito slovami Ježiša Krista som dlho zápasil. Pri čítaní som sa vždy zasekol pri vete: „Milujte svojich nepriateľov.“ Ďalej som sa nedostal. Nedokázal som si predstaviť, že by som mal milovať človeka, ktorý mi úmyselne a plánovite ubližuje.

Jedného dňa som čítal ďalej. Zrazu som pochopil, ako si to Ježiš predstavuje v praxi. Nie je to totiž o pocitoch či emóciách, ale o tom, čo robím.

Ak sa musím stretávať s niekým, kto je zlý, nemám pristúpiť na jeho hru. Keď s ním totiž začnem súťažiť, kto vymyslí dômyselnejšiu a bolestivejšiu pomstu, sám sa stanem zlým človekom.

Ježiš mi radí, aby som takému človeku, keď sa ocitne v ťažkostiach, radšej pomohol. A keď mám chuť vymýšľať plány na pomstu, radšej sa mám modliť za to, aby spoznal Božiu lásku a Stvoriteľovu milosť a odpustenie.

Z vlastnej skúsenosti viem, aký pozitívny vplyv má na mňa to, keď sa začnem modliť za človeka, ktorý mi nie je priateľsky naklonený. Nenávisť a zlobu, ktoré v srdci pociťujem, nahradí Ježišov pokoj.

Kráľ Dávid povedal: „On bude spravodlivo súdiť svet, národy rozsúdi podľa práva. Hospodin je útočiskom utláčanému, útočiskom v čase súženia.“ (Ž 9,9.10)

Nechcem vo svojom srdci pestovať nenávisť. Radšej chcem konať dobro. Súd prenechám Stvoriteľovi, ktorý je vždy spravodlivý.