Vybral sa aj Jozef z galilejského mesta Nazareta do Judska, do Dávidovho mesta Betlehema, lebo pochádzal z domu a rodu Dávida, aby sa zapísal so svojou snúbenicou Máriou, ktorá bola v požehnanom stave. Kým sa tam zdržiavali, nadišiel čas jej pôrodu. A porodila svojho prvorodeného syna. Zavinula ho do plienok a uložila do jasieľ, lebo v útulku pre nich nebolo miesta. Lukáš 2,4-7

„On za to nemôže! Narodil sa do zlej rodiny, nemal dobrú výchovu a okrem toho vyznáva iné hodnoty než väčšina našej spoločnosti!“ Tak dnes politici ospravedlňujú terorizmus v Európe.
Keď sa narodil Ježiš, v celom Betleheme sa nenašlo jediné miesto, kde by sa jeho rodičia mohli ubytovať. Nepomohlo ani tehotenstvo jeho matky. Nakoniec sa museli uspokojiť s miestom v chlieve.
Ježiš sa veru nenarodil v ideálnom prostredí. Navyše sa narodil ako „nemanželské dieťa“, čo vtedy znamenalo celoživotné pohŕdanie. Kto niečo podobné zažil napríklad v predvojnovej dobe, vie, aké neľahké to takéto deti majú.
Poznám ľudí, ktorí sa celý život vyhovárajú na zlú výchovu a nevyhovujúce podmienky, v ktorých vyrastali. Stretávam sa však aj s ľuďmi, ktorí mali životný štart ešte ťažší a zložitejší, no i tak sa na nič nevyhovárajú. To, čo sa im stalo, vnímajú ako výzvu a životnú školu, ktorá ich posúva ďalej.
To, že som niekde nežiaduci, ma neteší. Napriek tomu môže byť život krásny. Tak prečo sa trápiť, keď sa môžem radovať?

Bože, obdivujem, ako sa Ježišovi rodičia dokázali vyrovnať s tým, čo ich stretlo. Pomôž mi byť v podobných situáciách odolnejší.