Šalémsky kráľ Melchisedek priniesol chlieb a víno. Bol totiž kňazom Najvyššieho Boha. Požehnal ho a povedal: Nech Abráma požehná Najvyšší Boh, Tvorca neba i zeme. Nech je zvelebený Najvyšší Boh, ktorý ti vydal do rúk tvojich nepriateľov. Vtedy mu Abrám dal desiatok zo všetkého. Prvá kniha Mojžišova 14,18-20

Nedávno sme mali doma veľmi šikovného remeselníka. Keď sme ho pochválili, takto na to zareagoval: „Najviac z toho, čo viem, som sa naučil od svojej mamy.“ Jeho slová ma potešili.
Abrám sa vracia z víťaznej bitky. Nešiel do nej pre túžbu bojovať, chcel iba oslobodiť svojho zajatého synovca. Keďže mu Hospodin v tomto boji pomáhal, so svojimi tristo osemnástimi bojovníkmi porazil spojené vojská štyroch mestských kráľovstiev. Cestou z bitky sa stretol s kráľom Melchisedekom, ktorý bol zároveň „kňazom Najvyššieho Boha“. Melchisedek mu pripomenul, komu vďačí za svoj úspech, a Abrám mu dal „desiatok“.
Nie je jednoduché dosiahnuť úspech. Ešte ťažšie je slávu zvládnuť. Poznám mnohých, ktorí sa práve pre to, čo dosiahli, začali na druhých pozerať cez prsty. Začali si myslieť, že sú viac než ostatní. Zrejme si však zabudli položiť jednu dôležitú otázku: Komu za to vďačím?
Ak má niekto vyššie IQ ako ostatní, nie je to jeho zásluha. Podiel na tom majú aj rodičia. Podľa Biblie by mal svoju vďačnosť prejaviť aj Stvoriteľovi. Abrám to tak urobil a určite preto z neho neubudlo. Boh mu mohol požehnať viac než tým, ktorí si mysleli, že všetko je iba ich zásluha.

Bože, som Ti vďačný za všetky úspechy, ktoré mi dávaš. Ďakujem.