…nechceli ťa poslúchať a nepamätali na tvoje predivné skutky, ktoré si konal s nimi. Zatvrdili si šije, vzali si do hlavy, že sa vrátia do svojho otroctva v Egypte. Ty si však Boh, ktorý odpúšťa, ktorý je milostivý a milosrdný, dlho zhovievajúci a bohatý v milosti, a tak si ich neopustil. Nehemiáš 9,17

Jeden z prekladov hovorí, že si vybrali vodcu, aby ich zaviedol späť do otroctva. Ľudská pamäť je krátka. Na tento neduh netrpeli len Izraeliti. Svedectvá a dôkazy o Božom nepopierateľnom pôsobení a vedení v našom živote niekedy blednú a vyprchávajú úmerne úsiliu mať „plné hrnce“. Vodca na spiatočnú cestu sa vždy nájde. Či už je to túžba po blahobyte, strach z neznáma, neistá budúcnosť, obava zo straty istôt.
Byť vodcom na ceste vpred, k slobode, k novému a nepoznanému je vždy ťažšie. Nasledovať Krista, kráčať pod Božím vedením je cieľom dlhodobým. Veľa pretekárov na túto trať s nadšením vybehlo, ale postupne ju opustilo. Tí, čo po nej stále bežia, si však nesmú myslieť, že sú automaticky vyvolení a lepší. Vďaka Božím vlastnostiam, ktoré Nehemiáš vymenúva, sa môže stať, že odpadlíci budú v cieli dávno pred nimi.

Pane, nedovoľ, aby sme slobodu, ktorú nám ponúkaš, vymenili za falošné istoty. Ďakujem Ti, že aj keď po ceste vpred krívame a máme chuť to vzdať, Ty nás stále podopieraš.

Mikuláš Pavlík