Keď ho ukrižovali, hodili lós a rozdelili si jeho rúcho. Potom si posadali a strážili ho. Nad hlavu mu dali nápis s udaním jeho viny: Toto je Ježiš, kráľ Židov. Evanjelium podľa Matúša 27,35-37
Kríž má viac významov. Závisí to od toho, z akého uhla sa naň dívame. Pre vojakov bola smrť na kríži súčasťou bežného pracovného dňa. Veď šlo o niekoľkých ďalších zločincov zo židovskej spodiny. No a čo? Čas čakania na smrť Ježiša a dvoch zločincov si krátili hádzaním kociek. Nemali najmenšie tušenie, čo sa práve odohráva. Keby im niekto povedal, že práve ukrižovali vteleného Boha, ktorý sa aktívne podieľal na stvorení neba a zeme, asi by sa tomu vysmiali. Ježiša považovali len za ďalšieho problematického Žida.
A potom tu bol nápis: „Toto je Ježiš, kráľ Židov.“ Šlo o malú odvetu zo strany Piláta voči židovským vodcom, ktorým sa podarilo prejsť mu cez rozum, keď sa pokúšal Ježiša oslobodiť. Pilátovi na Ježišovi nezáležalo. Bol však unavený z vypočítavosti vedúcich predstaviteľov sanhedrinu, ktorí mu sústavne spôsobovali problémy. Dokázal poslať Ježiša na strašnú smrť bez toho, aby kvôli tomu mal výčitky svedomia. Túto príležitosť však využil na to, aby nápisom, ktorý nechal zhotoviť, židovských vodcov podpichol.
Židom sa to skutočne nepáčilo. Znepokojilo ich to. Hlavne preto, že nápis bol napísaný hebrejsky, latinsky a grécky. Mnohí si ho mohli prečítať. Ján zaznamenáva, že tento nápis podnietil ďalšiu návštevu židovských vodcov u Piláta. Žiadali ho, aby nápis zmenil takto: „On povedal: Som kráľ Židov.“ Odpoveď rímskeho protektora bola lakonická: „Čo som napísal, to som napísal.“ (Ján 19,19-22)
Odplata bola sladká. Pilátov nápis bol súčasne akýmsi „billboardom“, ktorého posolstvom bolo, že každý, kto by sa chcel vydávať za kráľa Židov, skončí rovnako. Tento fakt ťal Židov do živého a ich národnú hrdosť zrazil k zemi.
Najzaujímavejším faktom tohto nápisu bolo, že bol pravdivý. Ježiš bol skutočne Mesiáš a kráľ Židov.
Pilát trafil do čierneho bez toho, že by si to uvedomoval. Židovskí vodcovia mali svojho Mesiáša, ale nespoznali ho. Vojaci sa nevedomky stali svedkami najväčšej udalosti ľudských dejín. Nie div, že Ježiš zvolal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ (Luk 23,34) Záber Božej milosti je veľmi široký.
