Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi. Sami doň nevchádzate, a tým, čo by chceli vojsť, nedovolíte. Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Vyžierate domy vdov pod zámienkou dlhých modlitieb. Preto vás postihne prísnejší súd. Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Obchádzate more i zem, aby ste získali jedného novoverca, a keď sa ním stane, urobíte z neho syna pekla, dva razy horšieho ako ste sami. Mat 23,13-15

Pri čítaní Ježišových „beda“ na adresu farizejov a zákonníkov nám hrozí jedno nebezpečenstvo. Môžeme sa zamerať na ich kritiku a pritom zabudnúť, že Ježiš tým chce niečo povedať aj nám.
Pripomeňme si ďalšie „beda“, ktoré Ježiš vyslovil na adresu duchovných vodcov Izraela. „Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Zatvárate nebeské kráľovstvo pred ľuďmi. Sami doň nevchádzate, a tým, čo by chceli vojsť, nedovolíte. Beda vám, zákonníci a farizeji, pokrytci! Obchádzate more i zem, aby ste získali jedného novoverca, a keď sa ním stane, urobíte z neho syna pekla, dva razy horšieho ako ste sami.“ (Mat 23,13-15) Hlavnú myšlienku tohto oddielu som sa pokúsil vyjadriť v nadpise. Farizeji a zákonníci sa pasujú do roly vodcov, ktorí pomáhajú ľuďom nájsť cestu k Bohu. No pretože sami Boha nepoznajú, nemôžu k nemu priviesť ani tých, ktorí sa stanú ich žiakmi.
Pri rozjímaní nad týmto textom sa mi v mysli vybavil pojem Babylon. Názov tohto mesta pochádza z akkadského základu „Bab-ilu“. Keby sme sa toto meno pokúsili preložiť do slovenčiny, znamenalo by „Brána božia“ alebo „Brána k bohu“.
Krásne meno. Keď sa však pozrieme do Biblie, hodnotenie už také krásne nie je. V knihe Zjavenie zaznamenal apoštol Ján nasledujúce posolstvo nebies: „Za ním nasledoval iný, druhý anjel, ktorý volal: Padol, padol ten veľký Babylon, ktorý opájal všetky národy vínom vášne svojho smilstva.“ (Zj 14,8) Babylon sa stal synonymom odpadnutia od Boha, dokonca termínom, ktorý opisuje vedomú vzburu proti Bohu. Nebesia nás vyzývajú, aby sme svoj postoj k problematike Babylona jasne vyjadrili nielen svojimi ústami, ale aj svojím konaním. „A počul som iný hlas volať z neba: Vyjdi z neho, ľud môj, aby ste nemali účasť na jeho hriechoch a nedostalo sa vám z jeho rán…“ (Zj 18,4) Nechajme bokom históriu Babylona a tiež výklad, koho toto meno v Zjavení predstavuje. Zamyslime sa skôr nad tým, kam by došli tí, ktorí by sa vydali v našich stopách. Priviedli by sme ich k Bohu? Viedol by ich náš príklad až k bráne Božieho kráľovstva? Babylon, o ktorom píše apoštol Ján, má veľa spoločných prvkov s Ježišovým opisom farizejov a zákonníkov. Duchovní vodcovia si zo svojho náboženstva urobili výnosný obchod. Bohatli dokonca na úkor vdov, najchudobnejšej vrstvy vtedajšej spoločnosti. Do apokalyptického Babylonu patrí každý, kto sa rozhodne zneužívať vieru iných na vlastný prospech.
Hovorí sa, že všetky cesty vedú do Ríma, ale do neba vedie len jedna cesta. Biblia ju nazýva „úzkou cestou“. Ak chceme viesť ľudí k Bohu, nemali by sme zabúdať, že s nimi pôjdeme po úzkej ceste, ktorá nebola nikdy veľmi populárna.

Pane, vyveď ma z Babylona, ktorý sa tvári, akoby bol bránou do nebeského kráľovstva. Prosím, doveď ma k bráne, ktorá vedie skutočne k Tebe.