Pilát sa ho spýtal: „Ty si kráľ Židov?“ On mu odpovedal: „Ty to hovoríš.“ Pilát povedal veľkňazom a zástupom: „Na tomto človeku nenachádzam žiadnu vinu.“ Ale oni naliehali a hovorili: „Búri ľud, keď učí po celom Judsku, počnúc Galileou až sem.“

Lukáš 23,3–5

Pilát nebol ľudomil. Židovský historik Josephus Flavius o ňom píše, že to bol tyran, ktorý neprechovával voči Židom žiadne sympatie. Keď sa však stretol s Ježišom, hľadá pravdu. Pýta sa ho, či súhlasí s tým, čo o ňom hovoria. Ježiš mu odpovie jedinou vetou, z ktorej je jasné, že nemá záujem obhajovať sa pred ním.

Rímsky prefekt vyhlási, že obžalovaný Ježiš je nevinný. V tej chvíli však zasiahnu veľkňazi a starší. Snažia sa na Piláta vyvinúť nátlak, aby Ježiša odsúdil, hoci neurobil nič, čím by si takýto trest zaslúžil. Ako keby hovorili: „My vieme, že je nevinný. Ale musíme sa ho zbaviť. A ty nám musíš pomôcť, ak nechceš, aby sme ti začali robiť problémy!“ Pravdepodobne sa vám to nepáči rovnako ako mne. Ľudia, ktorí by mali robiť „reklamu Bohu“, sa správajú ako služobníci diabla. Je im jedno, aká je pravda a spravodlivosť. Jednoducho chcú dosiahnuť svoje.

Rozmýšľam, či niekedy nerobím to isté. Ako sa tomu brániť? Páči sa mi Dávidova modlitba: „Hospodin, postav mi k ústam stráž a hliadku k dverám mojich pier.“ (Ž 141,3)

Veľkňazi sa prestali zaujímať o Božiu vôľu a presadzovali svoju vôľu. Ak nechcem skončiť ako oni, musím si dávať pozor, aby som nešiel cestou svojvôle, ktorá sa končí smrťou.