Kto hovorí: „Poznám ho,“ a nezachováva jeho prikázania, je luhár a niet v ňom pravdy. Kto však zachováva jeho slovo, v tom je Božia láska naozaj dokonalá. A podľa toho vieme, že sme v ňom. Kto hovorí, že ostáva v ňom, má aj sám žiť, ako žil on. 1. Jánov list 2,4–6

Väčšina kresťanov prijíma Bibliu ako pravdu, ale v každodennom živote ju ignorujú. Jednoducho si neuvedomujú, že čo a ako žijeme, je oveľa dôležitejšie, ako to, v čo veríme a čo vyznávame. Napríklad, existuje veľa ľudí, ktorí veria v Boha a v Bibliu, ale aj keď veria a vedia, čo je správne, nerozhodnú sa poslúchať a dodržiavať to. Ich každodenné konanie neodráža život človeka, ktorý pozná Božiu pravdu a je jej úplne odovzdaný! Nestačí uveriť v Božiu pravdu – musíme ju žiť každý deň! Len to, že vieme rozlíšiť správne od zlého, nás nezachráni! Musíme sa rozhodnúť poslúchať Boha, čím mu prejavíme vďačnosť a lásku. Keď je Ježiš ústredným bodom každej našej myšlienky a konania, Božia vôľa sa stáva našou vôľou. V Matúšovi 28,20 nám Ježiš hovorí: „Hľa, som s vami vždy, až do konca sveta.“ Skutočnosť, že Boh je s nami, nám vždy umožňuje žiť tak, ako veríme! Ak nie, staneme sa podobní diablovi, ktorý tiež verí, má obrovské poznanie pravdy, ba i mnohé skúsenosti s Bohom. No láska k Bohu a poslušnosť sa mu vytratili.
„Môj zrak teda spočinie na nich dobrotivo a prinavrátim ich do tejto krajiny. Zveľadím ich a nezrúcam, zasadím ich a nevytrhám. Dám im srdce, aby ma poznali, veď ja som Pán; budú teda mojím ľudom a ja im budem Bohom, pretože sa vrátia ku mne celým svojím srdcom.“ (Jeremiáš 24,6.7)