Tu zákonníci a farizeji priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve. Postavili ju do prostriedku a povedali mu: Učiteľ, túto ženu pristihli priamo pri cudzoložstve. Mojžiš nám v zákone prikázal takéto ženy ukameňovať. Čo teda povieš ty? Týmito slovami ho pokúšali, aby ho mohli obžalovať. Ježiš sa však zohol a písal prstom po zemi. Keď sa ho neprestávali vypytovať, vzpriamil sa a povedal im: Kto z vás je bez hriechu, nech prvý hodí do nej kameň! A znova sa zohol a písal po zemi. Keď to počuli, po jednom – počnúc najstaršími – odchádzali. A tak zostal sám so ženou, čo stála v prostriedku. Ján 8,3-9

Všetci túžime po spravodlivosti. Problém je však v tom, že sa s ňou veľmi nestretávame. Tí, ktorí ju majú presadzovať, sú totiž iba ľudia, a tak je „spravodlivosť“ často nespravodlivá.
Farizeji a zákonníci sa chceli Ježiša zbaviť, preto zinscenovali rafinovanú pascu. Ak ich vyzve, aby úbohú ženu ukameňovali, obvinia ho z prestupovania rímskych zákonov. Ak ich požiada, aby ju nechali odísť, zažalujú ho za pohŕdanie Mojžišovým zákonom. No nepočítali s jeho úžasnou prezieravosťou.
Židovským duchovným nešlo o právo. Hoci vzbudzovali dojem, že chránia Mojžišov zákon, v skutočnosti ich motivovali vlastné sebecké záujmy a nenávisť voči Ježišovi.
Premýšľam, ako by som na ich mieste konal ja. Uvedomujem si, koľkokrát moja „spravodlivosť“ pokrivkávala, pretože mi ten druhý „pil krv“ – podobne ako Ježiš farizejom a zákonníkom. Preto sa obávam, že by som vtedy Ježiša odsúdil aj ja.

Bože, ďakujem za Tvoje zákony. Viem, že nás majú chrániť. Pomôž mi žiť tak, aby moje chápanie spravodlivosti zbytočne neubližovalo.