Ja nemôžem nič robiť sám od seba. Súdim, ako počujem. A môj súd je spravodlivý, lebo nehľadám svoju vôľu, ale vôľu toho, ktorý ma poslal. Ján 5,30

Niekedy, keď sa ľudia modlia, robia to rovnakým spôsobom, ako keby žiadali o pomoc svojho bohatého a veľkorysého strýka. Žiadajú lepšiu prácu, viac peňazí, vysnívané auto alebo nejakú exotickú dovolenku. Alebo sa modlia, aby nastalo uzdravenie či nejaký iný zázrak v ich mene. Ale to nie je spôsob, akým sa máme modliť podľa Božej vôle. Boh očakáva, že mu oznámime svoje žiadosti s nesebeckým srdcom. Až keď dáme potreby iných pred svoje vlastné, zažijeme silu modlitby, akú prežil kráľ Šalamún. Možno si spomeniete na jeho slávnu modlitbu za múdrosť a Božiu odpoveď Šalamúnovi: Boh odpovedal Šalamúnovi: „Pretože si toto mal na mysli a nežiadal si si bohatstvo ani majetky, ani slávu, ani život tých, čo ťa nenávidia, ba ani dlhý život si nežiadal, ale si si žiadal múdrosť a vedomosť, ktorou by si vedel spravovať môj ľud, nad ktorým som ťa ustanovil za kráľa, dáva sa ti múdrosť a vedomosť. Ale dám ti aj bohatstvo, majetky a slávu, akú nemali králi, ktorí boli pred tebou, a nebudú mať ani tí, čo budú po tebe.“ (2. kniha kroník 1,11.12) Úžasné! To je celkom jasný dôkaz toho, ako sa Boh cíti pri našich nesebeckých modlitbách! Stanovme si už dnes priority našej modlitby tak, aby potreby ostatných boli pred našimi vlastnými, a potom nám nebude trvať dlho a nájdeme Božiu vôľu.
„Nech nik nehľadí iba na svoje vlastné záujmy, ale aj na záujmy iných. Zmýšľajte tak ako Kristus Ježiš.“ (Filipanom 2,4.5)