Keď vošiel do chrámu, začal vyháňať predavačov a povedal im: „Je napísané: Môj dom bude domom modlitby. Vy ste však z neho urobili pelech lotrov.“

Lukáš 19,45.46

Posledný týždeň pred Ježišovou mučeníckou smrťou bol nabitý udalosťami. Ježiš prichádza do Jeruzalema, pretože sa blíži Veľká noc. Chystá sa naposledy sláviť sviatok, ktorý celé stáročia pripomínal, že jedného dňa bude namiesto baránka obetovaný Mesiáš.

Do hlavného mesta prišli pútnici z celého sveta. Doslova praská vo švíkoch. Ježiš prichádza do chrámu, aby sa tam modlil a v spojení s nebeským Otcom hľadal silu na to, čo ho čaká. Potreboval zažiť nové uistenie z neba, že jeho obeť má zmysel.

Chrám je plný ľudí, ktorí prišli hľadať Boha. Medzi nimi sú však aj takí, ktorí sem prišli kvôli zisku. Ježiš berie bič a vyháňa obchodníkov, pretože v chráme nemajú čo robiť.

Možno je vhodné opýtať sa, ako som na tom ja. Mám miesto, kde sa môžem v pokoji modliť? Chcem to vôbec? Alebo som podľahol „konzumu“ a vnímam svoju vieru len ako prostriedok k lepšiemu životu?

Ježiš ma vedie k tomu, aby v mojom živote mala modlitba to správne miesto. Chce, aby moje telo, ktoré je podľa Pavla „chrámom Ducha Svätého“ (1Kor 3,16), bolo centrom uctievania Stvoriteľa. Aby mojím cieľom a zmyslom môjho života nebolo materiálne bohatstvo, ale aby som túžil po bohatstve duchovnom.

Môžem si položiť otázku: „Čo urobí Ježiš, keď vstúpi do chrámu môjho srdca? Čo z neho odstráni?“ Nemal by som mu v tom brániť, pretože on vie, čo je prekážkou toho, aby sa môj chrám stal „domom modlitby“.