O polnoci sa rozľahol krik: Hľa, ženích! Vyjdite mu v ústrety! Vtedy sa zobudili všetky panny a pripravovali si lampy. Tu pochabé povedali rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú! No rozumné odpovedali: Nie! Aby azda nebolo málo aj nám, aj vám, choďte radšej k predavačom a kúpte si! No kým išli kupovať olej, prišiel ženích, a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu; a dvere sa zavreli. Mat 25,6-10

Ježišovo rozprávanie sme včera prerušili vo chvíli, keď všetkých desať družičiek čakajúcich na ženícha zaspalo. Boli také unavené, že nevydržali bdieť. Premohol ich spánok.
„O polnoci sa rozľahol krik: Hľa, ženích! Vyjdite mu v ústrety! Vtedy sa zobudili všetky panny a pripravovali si lampy. Tu pochabé povedali rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú! No rozumné odpovedali: Nie! Aby azda nebolo málo aj nám, aj vám, choďte radšej k predavačom a kúpte si! No kým išli kupovať olej, prišiel ženích, a tie, čo boli pripravené, vošli s ním na svadbu; a dvere sa zavreli.“ (Mat 25,6-10) Ako čas plynul a ženích neprichádzal, jedno dievča po druhom postupne zaspalo. Nakoniec spali všetky. Sníva sa im o tom, že sú nevesty. Keď je sen v najlepšom, zobudí ich krik: „Ženích! Ženích sa blíži!“ Rýchlo vyskočia, upravia si šaty a účes, pretrú si oči. Chcú sa vybrať v ústrety ženíchovi a zrazu si všimnú, že lampy niektorých z nich zhasli.
Do tejto chvíle by sme nerozoznali rozumné panny od tých, ktoré Ježiš nazýva nerozumnými. Teraz sa však ukázal rozdiel. Múdre počítali s tým, že čakanie sa môže predĺžiť. Nerozumné si zrejme mysleli, že majú všetko presne vypočítané. Ich výpočet ich však sklamal. Teraz majú problém. S lampami, ktoré nesvietia, sú v sprievode zbytočné. Čo teraz? Obrátia sa na panny, ktoré práve z malých nádob, ktoré si prozreteľne vzali so sebou, dolievajú olej do svojich lámp a prosia ich, aby im nechali trošku oleja. Rozumné však odvetia: „Radi by sme vám pomohli, ale nemôžeme. Keby sme sa s vami rozdelili, nemali by sme dosť oleja na celú cestu. Nakoniec by zhasli aj naše lampy a sprievod by musel ísť potme.“ Možno aj vám napadla rovnaká otázka ako mne: Prečo si všetky panny nevzali so sebou náhradný olej? Neviem, aké šaty vtedy nosili družičky. Myslím si, že zrejme nemali vrecko, kde by si mohli takúto nádobku s olejom skryť. Batoh na chrbát sa k nim asi tiež nehodil. Rozumné panny možno museli celý čas držať v jednej ruke lampu a v druhej nádobku s náhradným olejom. Nebolo to pohodlné a určite to kazilo estetický dojem.
Ľuďom, ktorí hodnotili čakajúce panny, sa možno viac páčili tie, ktoré mali jednu ruku voľnú. Vyzerali uvoľnene a bezstarostne. Akoby nie, keď veľa nepremýšľali. Rozumné im radili, aby si so sebou vzali náhradný olej, ale ony si nedali poradiť. Boli presvedčené, že ich nič nemôže zaskočiť.
Svoj omyl poznali až vo chvíli nepríjemného prebudenia. Bez svietiacich lámp nemôžu ísť do sprievodu. Prežívajú veľké sklamanie. Tak dlho sa pripravovali, a zrazu je všetko zbytočné. Rady by svoj omyl napravili, ale je neskoro.

Pane, neviem, ako som na tom ja. Som rozumný, alebo nerozumný? Neviem. Verím, že keď sa Ťa budem držať, budem rozumný.